Hádzanári získali pred päťdesiatimi rokmi na MS zlaté medaily

Zlatý tím ČSSR.
Zlatý tím ČSSR. (Autor: archív R. Horvátha)
Ján Jacoš|21. jan 2017 o 00:00

V tíme, ktorý zariadil historické víťazstvo, bolo aj kvarteto prešovských hráčov.

PREŠOV. V sobotu 21. januára uplynulo presne 50 rokov od okamihu, keď československí hádzanári vyhrali vo finálovom stretnutí vo švédskom Västeräse nad Dánskom 14:11 a získali prvý titul majstrov sveta.

Zlatými medailami boli dekorovaní aj štyria prešovskí hádzanári: Martin Gregor, Anton Frolo, Vladimír Seruga a Rudolf Horváth.

Žiaľ, Martin Gregor a Vladimír Seruga už opustili naše rady, Anton Frolo žije na dôchodku v Košiciach.

Okrem štyroch hráčov Tatrana žiaden slovenský oddiel nemal v tíme majstrov sveta svoje zastúpenie.

Švédsko prinieslo v histórii Československa jediný titul. Zlato z MS nikdy nedoniesli ani hráči samostatného Slovenska alebo Česka od roku 1993.

Z trénera spoluhráč

Na šampionát pred päťdesiatimi rokmi sme spomínali s univerzitným profesorom na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity Rudolfom Horváthom.

„Veľmi rád sa k tomuto nášmu vystúpeniu vo Švédsku vraciam,“ vyznal sa Rudolf Horváth.

„Dosiahli sme vtedy výnimočný úspech, taký, aký sa dodnes nezopakoval. V tom čase mal prešovský Tatran vynikajúcich hádzanárov, takže nomináciu by si zaslúžili aj ďalší chlapci. Výchova, funkcionárske a vôbec celé zázemie v hádzanej bolo v Prešove na vysokej úrovni. Tatran patril medzi československú hádzanársku špičku.

Na šampionát ma vybrali preto, lebo som bol univerzálnym hráčom. Tréner König ma mohol postaviť na ľavé i na pravé krídlo, ako pivotmana i postmana. V zápasoch majstrovstiev to aj využil. Vo Švédsku sme tvorili skvelú partiu, nebolo rozhodujúce, kto je práve na ihrisku. Nesmierne som si vážil všetkých hráčov, lebo sme sa vzájomne rešpektovali. Veľmi mi imponovalo, ako sa ku mne, najmladšiemu členovi mužstva, ostatní hráči správali...“

Rudolf Horváth sa začal hádzanej venovať ako jedenásťročný. Jeho prvým trénerom bol Anton Frolo.

Raritou bolo, že o osem rokov neskôr už boli obaja spoluhráčmi v mužstve, ktoré sa stalo majstrom sveta.

Hádzaná bola v Prešove fenoménom a od roku 1958 začal Tatran účinkovať v prvej československej lige.

Dvoj- až trojtisícové návštevy boli samozrejmosťou. Ba aj väčšie, lebo Tatran bojoval o titul.

Rudolf Horváth ako talentovaný dorastenec dostal príležitosť hneď v áčku Tatrana (nie klasickým postupom najprv v rezervnom tíme) a v prvom zápase v Gottwaldove (dnes Zlín) sa uviedol strelením šiestich gólov.

O jeho talente nemala pochýb ani celá republika, lebo po treťom ligovom zápase s majstrovskou Duklou Praha sa v jeseni 1965 už dostal do reprezentácie.

„Moja generácia bola hendikepovaná, lebo liga sa hrala vonku na antuke a na škvare, ba hrali sme ju aj na snehu,“ prezradil profesor Horváth.

„To nám paradoxne pomohlo, malo to bumerangový efekt. Keď sme prišli do lepších podmienok, v hale sme predvádzali technický koncert. Aj preto tím Československa forsíroval vo Švédsku vysoko technickú a produktívnu hádzanú. S povrchom sme nemali problém ani vo finálovej skupine, ktorá sa hrala na zimnom štadióne vo Västeräse.“

Tip vyšiel

Spomenieme, že 19-ročný Horváth pre šampionátom spolu s Rážekom a Konečným tipoval, že domov sa vrátia so zlatými medailami.

Rudolf Horváth s úsmevom dodáva, že to bol v živote jeho jediný správny tip... Neskoršie sa dozvedel, že aj Frolo nás tipoval za majstrov sveta.

Do roku 1967 sa nestalo, aby majster sveta vyhral na šampionáte všetky zápasy. Skvelému mužstvu Československa sa to ako prvému v histórii podarilo.

„Môžem povedať, že všetkých šesť zápasov bolo ťažkých. Napríklad štvrťfinálový s hlavnými favoritmi Švédmi. V preplnenej hälsingborskej hale sme ich zdolali 18:11.

Trénera Kurta Waldmarka diváci vypískali, dokonca ho opľuvali, hoci so Švédmi predtým získal titul majstrov sveta. Ani semifinálový duel s Rumunmi nebol ľahký. Prehrávali sme už 1:5, ale nakoniec sme nad ďalším favoritom vyhrali 19:17.

Ani špičková hádzaná sa vo vtedajších časoch nehrala pre peniaze. Je to na neuverenie, ale členovia majstrovského tímu dostali ako odmenu od 2,5 až do 4-tisíc Kčs.

„Hráči mojej generácie boli totálni športoví fanatici,“ podčiarkol R. Horváth.

„Hrali sme takmer zadarmo, jedinou motiváciou pre nás bolo byť lepšími a najlepšími vo svete. K športu nás priťahoval aj druhý motív – vo vtedajšom politickom režime sme mohli cestovať. Vtedy to bol silný motív, dnes je to už smiešne...“

Univerzitný profesor Rudolf Horváth má na MS vo Švédsku ešte jednu peknú spomienku: „Počas kariéry ma viedlo asi desať trénerov, ale jedným z výnimočných odborníkov a výnimočných ľudí bol Bedřich König. Do celého mužstva vniesol noblesu, príjemnú atmosféru. Mal cit pre odhad síl jednotlivca, z prednosti jednotlivcov poskladal skvelý tím. Hráčov neurážal, považoval ich za rovnocenných partnerov. Výnimočný bol aj tým, že si viedol vlastný archív a o našich súperoch tak vedel všetko.“

Všetci štyria – Frolo, Gregor, Horváth, Seruga – boli uvedení do Siene slávy slovenskej hádzanej.

Rudolf Horváth bol tiež uvedený do Siene slávy prešovského športu,

Anton Frolo a Martin Gregor boli v desiatke najlepších prešovských športovcov dvadsiateho storočia.

Zlatí chlapci na letisku.
Zlatí chlapci na letisku. (Autor: archív R. Horvátha)

Vizitky majstrov sveta

Anton Frolo (nar. 1934) – Ružomberský rodák sa veľkou mierou pričinil o rozvoj a úspechy prešovskej hádzanej. Bol majstrom sveta v roku 1967, na majstrovstvách sveta v roku 1958 a 1961 bol v striebornom a na svetovom šampionáte v roku 1964 v bronzovom družstve Československa. S výnimkou sezóny 1956/57, počas ktorej vojenčil v Dukle Praha a získal s ňou majstrovský titul a víťazstvo v prvom ročníku Európskeho pohára majstrov, strávil celú vrcholnú kariéru v Tatrane Prešov.

V Prešove pôsobil aj ako tréner. Stal sa slovenským hádzanárom dvadsiateho storočia, Slovenský olympijský výbor mu udelil Zlatý odznak SOV.

Rudolf Horváth (1947) – Vynikajúci hádzanár, dlhoročný vysokoškolský pedagóg, hádzanársky tréner. V roku 1967 sa v drese Československa tešil z titulu majstra sveta. Hral na dvoch svetových šampionátoch mužov, na juniorských a akademických majstrovstvách sveta. Dvakrát hral vo finále Pohára európskych majstrov. S Tatranom Prešov bol majstrom ČSSR v rokoch 1969 a 1971. Odohral 176 prvoligových zápasov a dal v nich 324 gólov.

V rokoch 1988 až 1992 bol prezidentom Československého zväzu hádzanej a členom Československého olympijského výboru. V roku 1990 bol jedným z hlavných organizátorov majstrovstiev sveta v hádzanej mužov v Československu, jedna skupina šampionátu sa hrala v Prešove.

Stal sa najúspešnejším športovcom okresu za rok 1969. Od roku 1996 každoročne z pozície zakladateľa a predsedu organizačného výboru organizuje medzinárodný turnaj v hádzanej vysokoškoláčok pri príležitosti Dňa študentstva. Zrejme je vo svete ojedinelé, že majster sveta sa neskôr stane univerzitným profesorom.

Martin Gregor (1940 – 2006) – Vynikajúci hádzanár hral za Tatran v r. 1963 až 1973. V drese Československa sa v roku 1967 stal majstrom sveta. S Duklou Praha sa tešil z víťazstva v Pohári európskych majstrov, s Prešovom sa prebil do semifinále PEM, bol trojnásobným majstrom Československa.

Skvelá bola aj jeho trénerská práca – k majstrovským titulom priviedol mužov Tatrana a ženy ZVL Prešov. Trénoval slovenskú mužskú i ženskú reprezentáciu. Dostal Cenu fair play Slovenského olympijského výboru za príkladné vystupovanie. Bol dlhoročným vysokoškolským pedagógom.

Vladimír Seruga (1936 – 2004) – Patril medzi legendy prešovskej a slovenskej hádzanej, bol vychýreným kanonierom. Hráčom Tatrana sa stal v r. 1959, v jeho drese odohral sedem vynikajúcich sezón. V prvej československej lige v nich hádzanári Tatrana získali päť strieborných a dve bronzové medaily. Svojimi 474 gólmi sa o ne pričinil výraznou mierou.

Československo reprezentoval na dvoch majstrovstvách sveta – v roku 1964 v Prahe sa tešil z bronzovej medaily, v roku 1967 vo Švédsku z titulu majstra sveta.

Tento článok vyšiel v týždenníku Prešovské noviny č. 2/2017, v predaji od stredy 18. 1. do utorka 24. 1.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Hádzanári získali pred päťdesiatimi rokmi na MS zlaté medaily