PREŠOV. V sobotu 21. januára uplynulo presne 50 rokov od okamihu, keď československí hádzanári vyhrali vo finálovom stretnutí vo švédskom Västeräse nad Dánskom 14:11 a získali prvý titul majstrov sveta.
Zlatými medailami boli dekorovaní aj štyria prešovskí hádzanári: Martin Gregor, Anton Frolo, Vladimír Seruga a Rudolf Horváth.
Žiaľ, Martin Gregor a Vladimír Seruga už opustili naše rady, Anton Frolo žije na dôchodku v Košiciach.
Okrem štyroch hráčov Tatrana žiaden slovenský oddiel nemal v tíme majstrov sveta svoje zastúpenie.
Švédsko prinieslo v histórii Československa jediný titul. Zlato z MS nikdy nedoniesli ani hráči samostatného Slovenska alebo Česka od roku 1993.
Z trénera spoluhráč
Na šampionát pred päťdesiatimi rokmi sme spomínali s univerzitným profesorom na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity Rudolfom Horváthom.
„Veľmi rád sa k tomuto nášmu vystúpeniu vo Švédsku vraciam,“ vyznal sa Rudolf Horváth.
„Dosiahli sme vtedy výnimočný úspech, taký, aký sa dodnes nezopakoval. V tom čase mal prešovský Tatran vynikajúcich hádzanárov, takže nomináciu by si zaslúžili aj ďalší chlapci. Výchova, funkcionárske a vôbec celé zázemie v hádzanej bolo v Prešove na vysokej úrovni. Tatran patril medzi československú hádzanársku špičku.
Na šampionát ma vybrali preto, lebo som bol univerzálnym hráčom. Tréner König ma mohol postaviť na ľavé i na pravé krídlo, ako pivotmana i postmana. V zápasoch majstrovstiev to aj využil. Vo Švédsku sme tvorili skvelú partiu, nebolo rozhodujúce, kto je práve na ihrisku. Nesmierne som si vážil všetkých hráčov, lebo sme sa vzájomne rešpektovali. Veľmi mi imponovalo, ako sa ku mne, najmladšiemu členovi mužstva, ostatní hráči správali...“
Rudolf Horváth sa začal hádzanej venovať ako jedenásťročný. Jeho prvým trénerom bol Anton Frolo.
Raritou bolo, že o osem rokov neskôr už boli obaja spoluhráčmi v mužstve, ktoré sa stalo majstrom sveta.
Hádzaná bola v Prešove fenoménom a od roku 1958 začal Tatran účinkovať v prvej československej lige.
Dvoj- až trojtisícové návštevy boli samozrejmosťou. Ba aj väčšie, lebo Tatran bojoval o titul.
Rudolf Horváth ako talentovaný dorastenec dostal príležitosť hneď v áčku Tatrana (nie klasickým postupom najprv v rezervnom tíme) a v prvom zápase v Gottwaldove (dnes Zlín) sa uviedol strelením šiestich gólov.
O jeho talente nemala pochýb ani celá republika, lebo po treťom ligovom zápase s majstrovskou Duklou Praha sa v jeseni 1965 už dostal do reprezentácie.
„Moja generácia bola hendikepovaná, lebo liga sa hrala vonku na antuke a na škvare, ba hrali sme ju aj na snehu,“ prezradil profesor Horváth.
„To nám paradoxne pomohlo, malo to bumerangový efekt. Keď sme prišli do lepších podmienok, v hale sme predvádzali technický koncert. Aj preto tím Československa forsíroval vo Švédsku vysoko technickú a produktívnu hádzanú. S povrchom sme nemali problém ani vo finálovej skupine, ktorá sa hrala na zimnom štadióne vo Västeräse.“
Tip vyšiel
Spomenieme, že 19-ročný Horváth pre šampionátom spolu s Rážekom a Konečným tipoval, že domov sa vrátia so zlatými medailami.
Rudolf Horváth s úsmevom dodáva, že to bol v živote jeho jediný správny tip... Neskoršie sa dozvedel, že aj Frolo nás tipoval za majstrov sveta.
Do roku 1967 sa nestalo, aby majster sveta vyhral na šampionáte všetky zápasy. Skvelému mužstvu Československa sa to ako prvému v histórii podarilo.
„Môžem povedať, že všetkých šesť zápasov bolo ťažkých. Napríklad štvrťfinálový s hlavnými favoritmi Švédmi. V preplnenej hälsingborskej hale sme ich zdolali 18:11.
Trénera Kurta Waldmarka diváci vypískali, dokonca ho opľuvali, hoci so Švédmi predtým získal titul majstrov sveta. Ani semifinálový duel s Rumunmi nebol ľahký. Prehrávali sme už 1:5, ale nakoniec sme nad ďalším favoritom vyhrali 19:17.
Ani špičková hádzaná sa vo vtedajších časoch nehrala pre peniaze. Je to na neuverenie, ale členovia majstrovského tímu dostali ako odmenu od 2,5 až do 4-tisíc Kčs.
„Hráči mojej generácie boli totálni športoví fanatici,“ podčiarkol R. Horváth.
„Hrali sme takmer zadarmo, jedinou motiváciou pre nás bolo byť lepšími a najlepšími vo svete. K športu nás priťahoval aj druhý motív – vo vtedajšom politickom režime sme mohli cestovať. Vtedy to bol silný motív, dnes je to už smiešne...“
Univerzitný profesor Rudolf Horváth má na MS vo Švédsku ešte jednu peknú spomienku: „Počas kariéry ma viedlo asi desať trénerov, ale jedným z výnimočných odborníkov a výnimočných ľudí bol Bedřich König. Do celého mužstva vniesol noblesu, príjemnú atmosféru. Mal cit pre odhad síl jednotlivca, z prednosti jednotlivcov poskladal skvelý tím. Hráčov neurážal, považoval ich za rovnocenných partnerov. Výnimočný bol aj tým, že si viedol vlastný archív a o našich súperoch tak vedel všetko.“
Všetci štyria – Frolo, Gregor, Horváth, Seruga – boli uvedení do Siene slávy slovenskej hádzanej.
Rudolf Horváth bol tiež uvedený do Siene slávy prešovského športu,
Anton Frolo a Martin Gregor boli v desiatke najlepších prešovských športovcov dvadsiateho storočia.