PREŠOV. V Prešove sa už tradične na Veľký piatok konala živá krížová cesta. „Kiežby si ľudia odniesli odtiaľto pokoru,“ zaželal si predstaviteľ ukrižovaného.
Zobrazenie udalostí, ktoré sa odohrali pred vyše 2000 rokmi a predchádzali spáse ľudstva. Živá krížová cesta v uliciach Prešova opäť autenticky sprítomnila čas od Ježišovho privedenia k Pilátovi až po uloženie do hrobu.
Toto stvárnenie patrí už k tradičným podujatiam v meste spájajúcimi sa s veľkonočnými sviatkami.
Dobrovoľníci a farníci z Nižnej Šebastovej i dobrovoľníci z neziskovej organizácie Oáza – nádej pre nový život znova predviedli herecké majstrovstvo, ktoré si prišli pozrieť tisíce Prešovčanov i hostí.
Ulicami Prešova
V úvode sa prítomným prihovorila primátorka mesta Andrea Turčanová (KDH), taktiež i košický pomocný biskup Marek Forgáč.
„Každý z nás má svoju životnú cestu. Je to tiež i krížová cesta, lebo neexistuje cesta bez kríža. A prišli sme tu dnes preto, aby sa tá naša krížová cesta stretla s Kristovou krížovou cestou, aby sme si viac uvedomili, že Kristus za nás zomrel,“ povedal biskup.
Predstavenie sa začalo pred mestským úradom, kde Pilát vyniesol nad Ježišom rozsudok. Atmosféru podčiarkli silné emócie zo strany davu, ktorý chcel jeho smrť.
Pilát Ježiša prikázal najprv zbičovať, následne ukrižovať. Spoločne sa potom všetci aj s divákmi vydali na Ježišovu poslednú cestu, počas ktorej trikrát s krížom padol do prachu zeme.
Kým prišiel na miesto ukrižovania, stretol i Veroniku, ktorá mu podala ručník, Šimona z Cyrény, ktorý mu pomohol niesť kríž, i plačúce ženy, ktoré napomínal.
Predstavenie vyvrcholilo v Záhrade umenia, kde z Ježiša strhli šaty a spolu s ďalšími dvomi lotrami ukrižovali.
Hlavný predstaviteľ: Aká bola odpoveď človeka?
Rolu Ježiša si premiérovo zahral Ján Jendrichovský (26) z Novej Ľubovne, ktorý v Prešove študuje.
Vraj ani poriadne nevedel, že sa také niečo v metropole Šariša organizuje, keďže Veľkú noc trávil posledné roky v zahraničí. Nad ponukou dlho uvažoval.
„Ani sám neviem, prečo som to zobral. A si preto, že je to realistické a v dnešnej dobe mám taký pocit, že sa skôr vyzdvihuje tá strana utrpenia, toho poslania, že sa Ježiš obetoval. Ale zabúda sa na to, čo bola ľudská odpoveď na tú lásku. A to bolo to, že sme ho zabili,“ povedal Ján.
Najťažší na úlohe bol pre neho práve pocit zodpovednosti.
„Vy ako interpret nemôžete ovplyvniť to, čo si ľudia odnesú. Kiežby si odniesli takú tú pokoru a to, čo sme naozaj Božiemu synovi urobili,“ zaželal si Ján.
Bolesť zvládal ľahšie
Predstaviteľ hlavnej roly si myslí, že ani dnes by Boží syn asi neskončil inak.
„Myslím si, že aj v dnešnej dobe by ľudia dokázali niečo také urobiť, ak by prišiel niekto, kto je napojený na Božiu lásku a nie je z našich štruktúr. Myslím si, žeby sa to, bohužiaľ, zopakovalo, ale bolo by to možno racionálnejšie premyslenejšie a nie také drsné na pohľad,“ zhodnotil mladý muž, ktorý už amatérsky k divadlu pričuchol.
V civile je však nielen študent, ale aj skvelý muzikant s vlastným projektom Ján Jendrichovský a priatelia.
Fyzická stránka roly pre neho nebola náročná. „Som goral a my to asi takto ľahšie znášame tú bolesť, cítim sa fit,“ povedal s úsmevom rodák z Novej Ľubove, podľa ktorého je najpodstatnejšia vždy a vo všetkom láska.
Herci „od pána farára“
Jedným z davu tých, ktorí chceli ukrižovanie Ježiša, bol aj Milan Kubis (43).
„Po minulé roky som hral rebela, teraz som tým zlým,“ povedal o svojej úlohe muž, ktorý aktuálne žije u farára Gombitu.
Svoj život opisuje ako veľmi turbulentný, postavený na pýche, peniazoch, ťažkom úraze hlavy, následnej kóme a živote v komunite Cenacolo.
„Už som sa do normálneho života nedokázal dostať. Teraz som u pána farára,“ hovorí s vďačnosťou amatérsky herec, ktorý sa tohto predstavenia zúčastnil už po tretíkrát.
Rolu Márie si zahrala Češka
V rámci hereckého obsadenia to bolo pestré, dokonca medzinárodné. Rolu Márie, Ježišovej Matky, si po prvýkrát zahrala Helena Šimoníková (32), ktorá pochádza z Moravy.
Po tom, čo začala študovať externe na tunajšej gréckokatolíckej fakulte, našla svoj druhý domov práve v Prešove.
Dnes pracuje ako sociálna pracovníčka, ktorá nemala dosiaľ s herectvom žiadne skúsenosti. Ponuku zahrať si Máriu však rada prijala. Príprava je podľa nej celoživotná.
„Myslím si, že kto miluje Pána Boha a snaží sa milovať blížnych, tak ho neminú bolesti, a je na nás, čo s nimi spravíme. Či tieto bolesti premeníme v lásku a odovzdáme Bohu, alebo ich necháme v srdciach a dovolíme, aby nám ich zatvrdli a lásku vzali,“ povedala Helena, ktorá veľmi obľubuje prírodu.
Zvlášť má „veľmi rada modlitby a spevy a zvlášť tie z východných cirkví. Tu som našla to, čo mi chýbalo na Morave, spoločenstvo ľudí, ktorí majú otvorené srdce, ktorí vedia milovať Božou láskou,“ povedala herecká Mária.
Gombita: Nielen hrajú, ale i prežívajú
Herecké predstavenie je dielom známeho zapáleného kňaza Petra Gombitu.
Opäť sa doň zapojilo niekoľko bezdomovcov, ktorí s ním žijú v Oáze.
Do Prešova však vraj prišiel celý autobus. Celkovo bolo zapojených vyše 70 ľudí.
Hlavné herecké jadro vraj ostáva, roly sa však i obmieňajú. „Ľudia to nehrajú, oni to prežívajú,“ zhodnotil Gombita, podľa ktorého nielen herci, ale aj ľudia to môžu prežiť „ako jednu veľkú modlitbu“.
„Musíme viac robiť praktických vecí a biblické veci pretavovať do skutočného života a človek to viac pochopí, viac prežije, precíti. Myslím si, že každý má vlastný zážitok. Jedna vec je, čo robí človek a druhá vec ako koná Boh v srdci každého. Verím, že účinkuje v každom človeku, je nablízku a verím, že to týchto ľudí spája, a preto sem prichádzajú,“ povedal kňaz Peter Gombita.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
