Bratislava novinára Jána Leška nezlákala, v Skopje je častejšie ako na Sekčove

PREŠOV. V Prešove či okolí asi ani neexistuje fanúšik, ktorý by sa s ním nestretol na hociktorom športe či zápase.

Športový novinár Ján Leško, ktorému známi nepovedia inak ako Džany, mal k športu blízko odmalička. Natoľko, že si ho zamiloval na celý život a daroval mu všetok svoj čas.

A že je to pre neho srdcovka, svedčí aj fakt, že nikdy neľutuje čo i len jeden víkend strávený pri práci.

Desiatky rokov s perom v ruke

Na otázku, koľko rokov už funguje ako novinár, hneď so sebe príznačným úsmevom vysvetľuje: „Je rozdiel medzi novinárom a tým, čo píše do novín. Novinár musí inak vystupovať, novinár vždy musí mať niečo v hlave, to je zásadná vec,“ smeje sa Džany.

Svoj prvý článok do novín napísal v jeseni v roku 1969.

„Vtedy som písal ako spravodajca, dopisovateľ a spolupracovník viacerých redakcií,“ opisuje. Po dvoch desaťročiach sa začal písaniu venovať naplno, už ako zamestnanec novín.

Zamilovaný do športu od detstva

K športu ako takému mal však Džany blízko už od útleho detstva. Nečudo, keď býval v blízkosti centra, na dnešnej Ul. Tarasa Ševčenka, ktoré v tom čase obývali športovci.

„V našom vchode bývali športovci ako brankári Kuchár, Večerka či Justín Javorek, neskôr aj známy ako tréner, ale aj hádzanársky majster sveta Anton Frolo.“

Už ako žiak mal odskúšané a venoval sa viacerým športom. Neočarila ho aktívne akurát gymnastika.

Na hádzanú si spomína v úplne inom svetle, ako ju pozná teraz.

„Vtedy to bola viac-menej pochodová hádzaná. Dnes je to o tempe, o rýchlosti, sú to už veľké rozdiely. Ťažko porovnávať, tak ako ide vývoj v technike, tak to ide aj v športe,“ vysvetľuje.

Futbalu v Tatrane a basketbalu vo vtedajšej Lokomotíve OZKN sa venoval aktívne v dorasteneckom veku.

Privoňal však aj hádzanej. Na poste strednej spojky hral na československom šampionáte starších žiakov v Olomouci. S aktívnou športovou kariérou sa však Džany rozlúčil z viacerých dôvodov, nespolupracovalo napríklad koleno.

Na šport ako taký ale rozhodne nezanevrel.

Talent pučal už na základnej

Šport bol srdcovkou celý život. Počas základnej sa však prejavili aj vlohy pre písanie.
„Aj keď som hrával, nevedel som, že mám nejaké to básnické črevo či novinárske. Až keď som v 9. ročníku na základnej škole napísal slohovú prácu a triedna učiteľka Elena Valisková ju ukazovala všetkým – toto je slohová práca. Boli to moje pocity, žiadne výmysly a malo to úspech,“ spomína Džany.

Veľmi rád a veľa čítal a mapoval tlač, ktorú mal naporúdzi. Vtedajší československý športový časopis Gól či slovenský Tip alebo Štart.

Samozrejme, aj dostupné denníky, regionálne periodiká.
„Doma som si ich odkladal, ale nielen výstrižky, ale rovno celé časopisy, hoci to zaberalo miesto,“ smeje sa.

Novinársky debut na futbalovom ihrisku

K samotnému písaniu sa dostal i vďaka telefonátu kamaráta Milana Michaliča, v tom čase redaktora týždenníka Tip, neskôr rozhlasového a televízneho redaktora.

Ten hľadal v Prešove spravodajcu pre šport, voľba padla na Džanyho. Spracovať mal futbalový zápas Tatrana Prešov so Sklo Union Teplice.

„Spomínaný zápas sme prehrali 1:2 a ak sa dobre pamätám, tak vtedajší československý reprezentant Pavel Stratil sa v Prešove našiel a dal dva góly, dodnes to mám zafixované,“ spomína ako Džany.

K tomu, že pracuje na svojej prvotine, sa však najprv nepriznal.

Robil si poznámky a keď do neho dobiedzali, čo to píše, vysvetlil, že: „Otec nemohol prísť na futbal a chce mať také presnejšie informácie. Tak si robím poznámky. Nepovedal som im pravdu, veď čo, keby to nebolo vyšlo?“ vysvetľuje po rokoch so smiechom.

Článok však vyšiel v novinách Lidová demokracie Praha a symbolicky spustil kariéru športového redaktora, ktorého začali postupne oslovovať ďalšie periodiká.

V robote mu fandili

Džany počas prvých dvoch desaťročí písal športové články ako dopisovateľ popri zamestnaní v prešovskom Autodružstve. Zamestnanie mu však nebolo prekážkou.

Stretol sa tu s veľkou ústretovosťou.

„Niekedy som musel odbehnúť počas dopoludnia, niekedy zas skôr z práce, ale nikdy mi nerobili naprieky, naopak, boli radi, že som mohol firmu reprezentovať aj takto,“ spomína Džany.

Na úkor písania však prácu nikdy nezanedbával, pričom získal za ňu i celoštátne ocenenie.

Revolúcia v štáte i živote

Po šoférovaní po celom Československu a víkendoch trávených na štadiónoch prišla pre Džanyho ponuka, „ktorá sa neodmieta“.