Bez mäkkého kresla, bez sterilného prostredia, lekára, liekov, ultrazvuku, epidurálky či podpory manžela, no zato na nepohodlnej podložke zo slamy s hlúčikom dievčat i žien okolo, v silných bolestiach a snáď i s modlitbou, aby matka i dieťa všetko prežili. Aj takto vyzerali pôrody na našom území v 18. a 19. storočí. Na ich priebeh dozerala pôrodná babica, ktorá neraz netušila, ako vyzerá telo ženy zvnútra.
V skorších časoch totiž viac ako na vzdelaní záležalo na jej dlhoročnej praxi. Niektoré začínali asistovať už ako malé dievčatká. V spoločnosti boli vážené a ako jedny z mála žien mali možnosť si aj niečo privyrobiť. Na ich pleciach, nie na lekárovi, denne spočívali životy dvoch ľudí.
Viac o tom, ako vyzeralo pôrodníctvo a práca babíc na našom území v 18. a 19. storočí, sme sa zhovárali s historikom VAVRINCOM ŽEŇUCHOM z inštitútu histórie Prešovskej univerzity v Prešove.
Vy ste sa začali venovať téme pôrodníctva a pôrodných babíc zasadenej do oblasti 18. storočia, kedy sa začínajú objavovať prvé písomné zmienky. Čo však do toho obdobia je známe, ako vyzeralo pôrodníctvo a pôrody v Uhorsku i vo svete?
- S pôrodnými babicami sme boli konfrontovaní pomerne skoro, ešte v staroveku. Babice napríklad spomína aj Biblia v knihe Exodus, jednej z najstarších kníh. Egyptský faraón im dal nariadenie, že deti mužského pohlavia majú zabiť a iba ženského nechať. Ony sa vyhovárali na to, že izraelské ženy porodia skôr, ako k nim babica príde. O babiciach hovoria napríklad aj hieroglyfy a tiež vieme, že boli aj v antickom Ríme. Toto povolanie existovalo už dávno, no niť informácií je len úsečkovitá. Treba však povedať, že babica bola vždy žena, nikdy nie muž. V niektorých kultúrach, aj u nás v Uhorsku, bola zásada, že muž sa počas pôrodu nesmel nachádzať ani v dome.
Kto všetko, teda okrem babice, bol pri rodičke?
- Pôrod bola záležitosť, ktorá mala osobitný charakter. K rodičke sa schádzali viaceré generácie - matka, svokra, sestry - pomáhali jej, povzbudzovali ju, prežívali to s ňou, veď to bol príchod nového člena rodiny. A prichádzala tam aj babica, ktorá jej mala pomôcť rodiť. Ale netreba si ju predstavovať ako vzdelanú babicu, ktorá všetko vedela. Väčšinou to bola obyčajná žena z dediny, ktorá pochádzala z rodiny, venujúcej sa pôrodom. Napríklad bola dcérou babice, a tá ju brávala so sebou, keď jej bolo treba niečo podať, podržať a podobne. Práca babice však bola finančne ohodnotená. Žena málokedy zarábala, preto bola snaha, aby sa toto povolanie v danej rodine zdržiavalo.
Keď sa v minulosti pýtali štyridsať- päťdesiatročných babíc, ako dlho vykonávajú svoju činnosť, alebo ako dlho sú pri pôrodoch, v dokumentoch uvádzali, že od infancie, teda od malého dievčaťa. Ten aspekt, že to muselo byť riešené v rámci rodiny, je zrejme najdôveryhodnejší. Babice totiž obvykle nastupovali do práce ako štyridsiatničky. Vzdelanie a poznanie, ktoré potrebovali, museli naberať dlhodobo.
Kto babiciam platil za služby, rodička? A ak áno, ako poplatky riešili nemajetné rodiny?
- Platila rodina, kde rodička bývala, buď manžel, alebo najstarší člen domácnosti. Poplatky neboli horibilné. Vedel by som to prirovnať k niečomu takému ako pol mecha alebo mech zrna. Alebo tri bochníky chleba.
Platilo sa teda aj v naturáliách?
- Dalo sa to vyhodnotiť. Sú aj záznamy o platbe v naturáliách, ale nie je to hodnoverné. Niektorá brala aj mince, aj zrno. Niektorá mince alebo dva pecne chleba. Ale základ boli peniaze, všetko sa vyčísľovalo.
Ukrajinskej utečenke sa v sninskej nemocnici narodil chlapček Volodymyr Čítajte Vo svojej štúdii K problematike pôrodných babíc Užskej stolice v 18. storočí spomínate, že situácia s pôrodníctvom v anglosaskom prostredí bola iná ako v Uhorsku, ktoré vo vývoji zaostávalo. Ako teda fungovalo pôrodníctvo v zahraničí?
- V novoveku je vo svete rozdiel, ale to rátajte tak od roku 1500. Máme anglosaský svet, teda Anglicko a Ameriku, a kontinentálny svet, teda kontinentálnu Európu. V anglosaskom svete existuje povolanie pôrodníka. Sú nejaké presahy aj do Francúzska, ale to až v 18. - 19. storočí.
Rozdiel bol v tom, že v Uhorsku učila žena ženu a neriešilo sa, či vie čítať, písať, alebo vie, ako vyzerá telo. V anglosaskom svete bolo systematické vzdelávanie a vznikala binárnosť. Mohli ste si zavolať pôrodníka, ktorý mal medicínske vzdelanie, alebo babicu, ktorá mala ľudové vzdelanie. Záležalo už na rozhodnutí rodičky, k čomu pristúpi.
V anglosaskom prostredí však pôrodníci začínajú riešiť, ako ženám pomôcť. Hľadajú nástroje a vynálezy. Rodina Chamberlainovcov napríklad vytvorila na prelome 17. a 18. storočia Chamberlainove pôrodnícke kliešte a okrem nich vznikali vo svete i ďalšie pomôcky, ktoré pomáhali ženám pri pôrodoch. Babice riešili skôr cirkevnú otázku, aby bolo dieťa pokrstené, či krstiť alebo nekrstiť mŕtvo narodený plod a podobne. Práve vznikom týchto pomôcok sa úplne odčlenila od pôrodníka, a preto je vidieť aj rozdiel medzi anglosaským svetom a tým, ktorý panoval u nás.
Akým spôsobom prebiehali v tom čase pôrody?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
