To, čo dokázal v tomto mladom veku (18 rokov), je obdivuhodné. Je viacnásobným víťazom medzinárodných súťaží, 7-násobný majster Slovenska, obsadil 3. miesto na ME 2010 a pýši sa dvoma bronzovými medailami z MS v Las Vegas v roku 2010. Navyše na tohtoročných MS v kazašskej Alma-Ate získal striebornú medailu v kategórii do 65 kg pravou rukou a navyše si pripísal k tomu aj zisk bronzu ľavou rukou.
PREŠOV. Pre rodáka z Hanušoviec nad Topľou boli tieto MS v kategórii juniorov v Alma-Ate poslednými. Onedlho už bude štartovať medzi seniormi. O jeho bohatej zbierke medailí a úspechov, ale i o nedávno skončených MS v Kazachstane nám už viac prezradil v rozhovore Dominik Glod.
Dominik, na úvod vám gratulujeme k zisku medailí z posledného šampionátu v Kazachstane. Z MS ste sa vrátili s dvoma medailami, takže ste asi nadmieru spokojný?
„Áno, celkovo som spokojný, ale nebolo to až nadmieru, pretože chýbali mi tri centimetre k zisku titulu majstra sveta. Takže bol som k tomu veľmi blízko, ale nepodarilo sa to.“
Boli tieto súboje na MS v kazašskej Alma-Ate náročné?
„Boli veľmi náročné. Podľa toho, čo som teraz zažil, tak tieto MS boli jedny z najťažších, čo som kedy zažil, lebo naozaj tá zostava mojich súperov bola veľmi kvalitná. Boli to dvaja Rusi, dvaja Kazachovia, Kirgiz a Azerbajdžanec. Takže išlo najmä o tie ruské národnosti a bolo to naozaj veľmi náročné.“
Ako sa vám páčilo v Kazachstane? Máte odtiaľ nejaké zážitky, o ktorých by ste sa chceli podeliť?
„Tak najzaujímavejšia bola asi cesta a potom ten šampionát, čo sa tam dialo. Najkrajší bol úvod tohto šampionátu, tam vystúpil ich národný súbor, bolo to krásne a malo to kvalitu. Naopak, samotný šampionát už tejto vysokej úrovni nezodpovedal, bolo tam veľké meškanie, problémy s technikou a pod.“
Boli to vaše posledné MS v kategórii juniorov. Budete už teda štartovať medzi seniormi. Na čom musíte ešte popracovať, aby ste boli rovnako úspešný ako medzi juniormi?
„Budem musieť zapracovať hlavne na tej sile. Doladiť techniku, lebo aj tá mi teraz trošku zlyhala. Hlavne v tom súboji o finále, kde mi chýbali tie spomínané 3 centimetre. A práve tou technikou by sa to dalo zlepšiť. Takže na týchto veciach musím ešte tvrdo popracovať.“
Dominik, príprava na také podujatie chce asi veľa driny. Takže ako to vyzeralo vo vašom prípade?
„Ja som sa pripravoval na tento šampionát zhruba 6 mesiacov. Najprv to pozostávalo z tej silovej stránky prípravy a potom prišla na rad technická stránka. Medzi prípravou som mal aj pár súťaží, kde som sa vlastne otestoval, ako som na tom. Všetko je to ale o psychike, ako si to človek pripraví v hlave, tak to potom vyzerá za tým stolom.“
Na MS ste sa stretli so svojimi staršími a rovnako úspešnými slovenskými medailistami a manželmi Snežanou Babajevovou a Ľubomírom Jagnéšakom (na MS spolu získali 3 medaily). Ako na vás zapôsobili?
„Tak ja sa s nimi stretávam už dlhší čas, keďže som reprezentantom z minulého roka. Ľubo je taký môj idol, takisto ako aj Jano Germánus, lenže Jano už je za vodou. Obaja sú super.“
Ako ste sa vlastne dostali k pretláčaniu rukou? Je to taký špecifický šport, ale aj napriek tomu patrí k rozšíreným vo svete?
„K pretláčaniu som sa dostal cez moju školu (SOŠ dopravná) a tam to nejako išlo ďalej a ďalej. Zúčastňoval som sa rôznych medziškolských súťaží a potom som sa zoznámil s mojím súčasným trénerom Gabom Harčárikom (AWK Prešov) a tak to potom pokračovalo ďalej. Práve jemu som vďačný za všetko, čo so mnou dokázal a vlastne chcem poďakovať aj všetkým sponzorom, ktorí mi pomáhajú budovať moju kariéru.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
