Nahradili ich iné. Odborníci tvrdia, že im chýba základný mobilizačný konflikt a Slovensko čaká zrejme historicky najnižšia účasť. Čo teda zaujíma voličov na Slovensku a zvlášť v regiónoch? A ako sa zmení politická mapa po 10. marci?
PREŠOV. Analytik Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) očakával, že európske témy (vývoj dlhovej krízy, Grécko, euroval) budú zaznievať v predvolebnom období najsilnejšie. Vrátane zodpovednosti za pád vlády.
Nestalo sa. „Neznamená to však, že to nie je dôležitá problematika, lebo reálne do života ľudí zasiahne práve to, ako sa s ňou vysporiada budúca vláda,“ vraví Mesežnikov.
Podľa neho majú strany európsku tému v programoch pomerne široko zastúpenú. Ukázalo sa viacero paradoxov. Napríklad, že popri SNS je najskeptickejšou stranou liberálna SaS, čo je v Európe unikátne, ale aj to, že domáca agenda má prednosť. Napríklad strana Smer-SD, ktorá je v deklaratívnej rovine proeurópska, „nepodporila euroval v prvom hlasovaní. Iba preto, aby položila vládu. Nepovažujem to za šťastné.“
Podľa prieskumov je slovenská verejnosť dlhodobo proeurópsky orientovaná.
Európa už nie je určujúca
„Hlasovanie o eurovale bolo vtrhnutím európskych tém do domácej politiky,“ konštatuje sociologička IVO Oľga Gyárfášová. Politici teraz musia riešiť veci, ktoré „presahujú ich domáci obzor“, kým doteraz bola európska politika vnímaná ako niečo, „čo je mimo domáci politický diskurz“.
Určujúce témy kampane sú však iné. Podľa Mesežnikova je to najmä dôveryhodnosť politikov: „Súhrn rôznych faktorov, najmä kauzy Gorila a podobných, kde sa ukazuje, že politici majú aj ďalší rozmer, vedie ľudí k presvedčeniu, že politici nie sú celkom čistí.“
Gyárfášová pripomína: „Politická súťaž v tejto predvolebnej kampani je nepriaznivo poznamenaná kauzami a nie je tým, čím by mala byť, teda predkladaním alternatív na riešenie rôznych problémov. Tento typ diskurzu o korupcii neprináša riešenia.“
Chýba základný konflikt
Témy typu znižovanie regionálnych rozdielov či zavedenie väčšinového systému sa objavujú, ale nerovnomerne.
„Rezonujú viac v regiónoch ako v Bratislave. Prešli sme viacero miest na Slovensku a nebolo takého, kde by toto nebola téma,“ pripúšťa sociologička opierajúc sa aj o prieskumy verejnej mienky.
Konkrétne riešenia však chýbajú a celá volebná diskusia nemá mobilizačnú silu. Chýba základný zrozumiteľný konflikt. To môže mať za následok, že sa z nerozhodnutých voličov stanú nevoliči.
Gyárfášová odhaduje účasť vo voľbách okolo 50 percent, „čo by znamenalo najnižšiu účasť, akú sme doteraz mali“.
Budúcu koalíciu si odhadnúť netrúfajú
A ako dopadnú voľby? „Pozície stredopravých strán budú slabšie, rozvrstvenie stredopravých voličov bude rozmanitejšie, zrejme sa dostane ešte jeden subjekt. Smer asi bude najsilnejší. Nevidím možnosť radikálnej zmeny postojov priaznivcov tejto strany,“ prognózuje Mesežnikov.
„Zloženie vládnych koalícií by som naozaj nedokázal predpovedať. Niektoré možnosti sa zdajú byť z oblasti sci-fi, ale nie sú za určitých okolností úplne nereálne. Napríklad opätovné vytvorenie stredopravej vlády.“
Gyárfášová tvrdí, že je už takmer isté, že víťazom bude strana Smer. „Otázne je, či bude aj politickým, alebo len volebným víťazom. Druhý moment je, že sa veľa debatuje o koalícii Smer a KDH, čo by znamenalo až historický precedens,“ dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
