PREŠOV. Kedysi to bola obec Soľná Baňa, kde v 17. storočí postavili výrobný, banský, ťažný a spracovateľský areál na výrobu soli.
Zachoval sa tam súbor unikátnych technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky - budova gápľa, četerne, huty, skladu, kostola a klopačky.
Ide o jedny z najvýznamnejších technických pamiatok na Slovensku. Výrobný komplex je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.
Nadchne aj prechádzka v dubovom lese
Soľ sa v bývalej Soľnej bani získavala odparovaním, resp. varením soľanky. V roku 1572 začali ťažiť kamennú soľ v šachte Leopold. Budova gápľa, ktorá je súčasťou pamiatky historického soľného závodu, je postavená nad ťažnou jamou Leopold hlbokej 155 metrov.
Ide o úchvatnú stavbu. Jej pôdorys je osemuholníkového tvaru, má vysokú manzardovú strechu. V nej je upevnený hriadeľ s navíjacím bubnom s priemerom 5,6 metra. Pomocou neho vyťahovali z ťažnej jamy veľké kožené mechy naplnené soľankou s objemom 5 až 7 hektolitrov.
Mechanizmus gápľa poháňal záprah štyroch koní. Šachtu Leopold a ťažný mechanizmus niekoľkotonového gápľa v ňom postavili zo zvláštneho duba zimného rastúceho v neďalekých Kokošovciach.
Gápeľ je dodnes plne funkčný, hoci má už takmer 340 rokov. Z kokošovského duba stavali aj lode, podľa historických záznamov aj loď Krištofa Kolumbusa, ktorý objavil Ameriku.
Unikátna Kokošovská dubina rastie v Národnej prírodnej rezervácii s rovnakým názvom na ploche asi 20 hektárov. Je svetoznámou lokalitou.
Popri ceste z obce smerom do Zlatej Bane na južných svahoch tu chránia v najvyššom stupni ochrany prírody zachované stromy s pôvodnou kvalitou. Tento dub sa dožíva aj 600 rokov.
Ide o náš najmohutnejší, čiastočne opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 60 metrov. Je úplne mrazuvzdorný. Viac o ňom sa dozviete v solivarskom múzeu.
Zachovali sa viaceré objekty
Na svahu pod gápľom sú zásobníky soľanky, ktoré nazývali četerne. Pod četerňami stojí dodnes budova varne soli František. Tam sa soľ spracovávala. Ide o barokovo-klasicistickú dvojpodlažnú budovu postavená v roku 1800, kde sa soľanka prehrievala a kryštalizovala v odparovacích panvách, sušila a plnila do debničiek.
Do skladov na opačnom brehu Soľného potoka ju prevážali železničkou do skladov nazývaných komore. Sklad bol podľa historikov najimpozantnejším objektom areálu.
Dvojpodlažná neskorobaroková budova s vysokou manzardovou strechou a v strede priečelia s vysokou klasicistickou vežou s hodinami vyhorela v roku 1986. Na námestí v susedstve skladu soli je klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa a kaplnka.
K výrobným objektom patrila aj strojovňa, takzvaný mašinhaus, vozovňa, na vyvýšenom mieste nad areálom stojí drevená klopačka s cibuľovitou vežičkou – „turňa“.
Klopaním na dosku sa oznamoval baníkom čas či začiatok pracovnej doby alebo iné významné či mimoriadne udalosti.
Klopačka bola v 20. storočí upravená na zvonicu. Areál je v správe Slovenského technického múzea v Košiciach ako jeho expozícia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
