Rebríček finančného zdravia miest, obcí a vyšších územných celkov Slovenska vytvoril Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Najzadlženejšou obcou v prešovskom regióne sú Šarišské Michaľany.
PREŠOVSKÝ REGIÓN. Údaje o hospodárení a finančnej stabilite 2930 miest i obcí a 8 VÚC sú porovnané za roky 2006 až 2011.
V prešovskom regióne je na tom najhoršie obec Šarišské Michaľany (okres Sabinov) s finančným zdravím ohodnoteným na mínus 1,9.
V rámci celého kraja je na tom podobne Vislanka (okres Stará Ľubovňa) a horšie už len obec Kobyly v Bardejovskom okrese s hodnotou mínus 2,3.
Medzi indikátory finančnej stability okrem iných zaradili celkový dlh obcí, dlhovú službu, nehradené záväzky, bilanciu bežného účtu, úvery od fondu rozvoja bývania, čistý majetok či výsledok hospodárenia na obyvateľa.
K všetkým indikátorom podľa výsledku pridelili skóre. Najlepšie má hodnotu plus tri, najhoršie mínus tri.
Rok iba splácali dlhy
Materiál o hospodárení samospráv prerokovali aj poslanci VÚC na svojom zasadnutí. Najlepšie hospodáriacim VÚC je Prešovský samosprávny kraj s najvyšším skóre plus 1,5.
Z miest je na tom v kraji najlepšie Kežmarok, najhoršie Veľký Šariš (okres Prešov). Z obcí najlepšie v spomínanom období hospodárila samospráva v Havranci vo Svidníckom okrese. V tom istom okrese boli na tom najhoršie obec Svidnička, v Levočskom Klčov, v Popradskom Mlynica, v Staroľubovnianskom Vislanka, v Stropkovskom Chotča, v Humenskom Brekov, v Bardejovskom Kobyly, v Medzilaborskom Výrava a v Sabinovskom spomínané Šarišské Michaľany.
Záväzky tejto obce ku koncu roka 2010 tvorili viac ako 2 265 000 eur. V januári po voľbách do samosprávnych orgánov obcí bolo nové vedenie v nezávideniahodnej situácii.
„Celý nasledujúci rok sme iba splácali a splácali. Niektoré faktúry aj rok po lehote splatnosti,“ uviedol prednosta obecného úradu Jozef Mačo.
„V sledovanom období šiestich rokov dlhová služba obce trojnásobne prekročila zákonom povolený limit,“ dodal. Pritom obec v tom čase výrazne zo svojho neinvestovala.
Rekonštruovala školu, z obecnej pokladne ju to stálo 56-tisís eur. Ďalších 95 percent dal štát. Aj výstavba bytového domu bola vo väčšej miere financovaná zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Obec pritom od nájomníkov vybrala podľa účtovníčky Zuzany Cervovej vyše 87-tisíc ako finančnú zábezpeku.
V zmysle údajov inštitútu tvoril výsledok hospodárenia tejto obce ku koncu roka 2010 mínus 189-tisíc eur a dlh na obyvateľa dediny tvoril 751 eur. O rok neskôr nové vedenie obce výsledok znížilo na mínus 66-tisíc eur.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
