V Prešove osadili pamätné kamene za obete genocídy

Kamene, o ktoré sa potknete, osadili v Prešove na pamiatku holokaustu na Hlavnej a Sabinovskej ulici.

Pamiatku židovskej rodiny, ktorá žila a pôsobila v Prešove a zahynula počas holokaustu, si v utorok pripomenuli netradičným spôsobom. Pietneho aktu sa zúčastnili aj potomkovia, ktorí žijú v Anglicku či Keni.

PREŠOV. Stolpersteine. Tento nemecký výraz označuje zlaté kamene, ktoré majú pripomínať tragické osudy židovských rodín.

S nápadom prišiel nemecký akademický sochár Günter Demnig, ktorý ich osadzuje v rôznych štátoch.

Dves umiestnil sedem kameňov do dlažby na Hlavnej ulici, pred niekdajší hotel Savoy, ktorý prevádzkovala rodina Gellértovcov a ďalšie dva na Sabinovskú ulicu, pred dom ich príbuzných Ľudovíta Preisza a jeho manželky Heleny.

Domov sa nevrátili

„Vo veľkých mestách sú bežné, aj v Prahe ich je viac ako desať. Na Slovensku je ich pomenej, preto som rád, že sme medzi prvými a tu v Prešove sa prvý raz uskutočňuje takáto udalosť,“ povedal jeden z potomkov Ivan Pasternák.

„Sú umiestnené priamo v dlažbe. Tým, že sú to tak malé písmená, človek sa musí skloniť, aby ich prečítal. Symbolicky sa tak pokloní pamiatke tých, ktorí boli vyvedení zo svojich domovov, mali povolávací rozkaz na hlavnú stanicu, odkiaľ boli odvlečení do Osvienčimu a nevieme ani dátum, kedy boli splyňovaní. Domov sa nikdy nevrátili. Nemajú nikde hrob. Aspoň taký náhrobný kameň nech je pred domom, kde žili a kde pracovali.“

Foto: SITA/Viktor Zamborský

Známa prešovská rodina

Gellértovci boli starou židovskou rodinou v Prešove. Viedli hotel a kaviareň Čierny orol, ktorý starí Prešovčania volali Gellért.

Jeden z kameňov je venovaný Bandimu (Andrejovi) Gellértovi, známemu skladateľovi a hudobníkovi.

Na miesto, kde sa narodili a pôsobili, prišli aj ich vnúčatá, ktorí prežili holokaust. Andrew Gellért žije v Londýne, jeho staršia sestra Viera Somen v Nairobi v Keni.

„Moji rodičia utiekli do Kene v roku 1939, tak sa zachránili. Tam s nami žili až do smrti,“ povedala 76-ročná Viera Somen.

Jej brat Andrew zakotvil v Londýne. Zaspomínal si, že rodičia mu ukazovali miesta, kde sa ich predkovia narodili, varili, či kade viedla tajná chodba do starého divadla.

V Prešove sa stretli po dlhých rokoch vďaka príbuzným, manželskému páru, ktorý prežil holokaust. Boli nimi „ujo“ Jóži Samelovič so ženou Katicou.

Foto: SITA/Viktor Zamborský

Splývajú s dlažbou

„Je dobré, že sa šíri táto myšlienka v celej Európe, lebo je to nenásilná, nie taká okatá forma pripomenutia si obetí prenasledovania a holokaustu. Kamene sú priamo v dlažbe, nenarušujú jej štruktúru, prirodzene splývajú s okolím, čo je cieľom aj účelom,“ povedal Teodor Pasternák, predstaviteľ mladšej generácie potomkov.

Považuje to za symbol, kde si okoloidúci, „potknúc“ sa o kamene, môžu uvedomiť, že na týchto miestach žili a pracovali ľudia, ktorí skončili tragicky počas nacistickej genocídy. „Aby sa niečo také nikdy viac nestalo,“ dodal.

Podľa jeho slov je Prešov zatiaľ tretím mestom, po Banskej Štiavnici a Brezne, na Slovensku, na ktorom boli zlaté kamene „stolpersteine“ osadené, ale pribudnúť by mali i ďalšie.

Iniciátor myšlienky začal s ich umiestňovaním v roku 1995, celkovo ich je okolo štyridsaťtisíc v dvanástich krajinách.

Fakty

Pamiatka na vyvraždených

7 Stolpersteine kameňov na chodníku pred pamiatkovým objektom Hlavná 50 pripomína týchto Prešovčanov, ktorí zomreli alebo boli zavraždení počas nacistickej genocídy:

GELLÉRT Hermine (rodená Waldmann), narodená 26. 2. 1875, deportovaná 24. 7. 1942
GELLÉRT Emanuel (Emil), narodený 4. 9. 1868, deportovaný 24. 7. 1942, zomrel vo vlaku po nepodaní inzulínu
SILBERSTEIN Eta (rodená GELLÉRT), narodená 1893, deportovaná 1941
GELLÉRT Margit, narodená 1898, deportovaná 24. 7. 1942
GELLÉRT Mikulas (Miklos), narodený 1900, deportovaný 4. 4. 1942GELLÉRT Imre, narodený 1904, deportovaný 12. 4. 1942
GELLÉRT Andrej (Bandi), narodený 23. 3. 1908, zomrel v Auschwitzi na týfus 28. 7. 1942.

2 Stolpersteine kamene na chodníku pred objektom na Sabinovskej ulici č. 15:

PREISZ Helen (rod. Rotman), narodená 10. 5. 1890, deportovaná 12. 10. 1944, zomrela v Auschwitzi 1942
PREISZ Ludovit (Lajos), narodený 29. 8. 1885, deportovaný 12. 10. 1944, zomrel v Auschwitzi 1944.

frk

Günter Demnig. Osadil kamene na Hlavnej i Sabinovskej.