Bývalú dvorskú kaplnku rákocziovského panského sídla obec postupne opravuje.
BARDEJOV. Obec Zborov pri Bardejove má bohatú históriu, ktorá siaha až do 13 storočia.
Prvé písomné správy o Zborovskom hrade nazývaného aj Makovica pochádzajú z roku 1347. Jednou z najzaujímavejších pamiatok obce je renesančný kostol svätej Žofie, ktorý práve rekonštruujú.
Vojna, víchrica aj požiar
Renesančný dvojvežový kostol sv. Žofie, pomenovaný podľa Žofie Bátoriovej, postavili v roku 1640 ako kaplnku a súčasť dvorského komplexu kaštieľa Rákocziovcov.
Počas prvej svetovej vojny boli kostol aj kaštieľ ostreľované a v roku 1919 jeho strechu zničila víchrica. V roku 1929 na ňom ďalšie škody spôsobil požiar blízkeho liehovaru.
Strecha bola zrekonštruovaná už v roku 1934 s finančnou podporou Štátneho pamiatkového úradu.
V 60. rokoch 20. storočia bol kostol využívaný ako sklad umelých hnojív štátnym poľnohospodárskym podnikom.
Prvé pamiatkové úpravy objektu začali v roku 1970 postavením nového krovu a strechy lode. Koncom 70. rokov bola realizovaná obnova exteriéru a domurovanie veže.
Nasledujúcich dvadsať rokov bola pamiatková obnova prerušená a v ďalšej obnove sa pokračovalo až v 90. rokoch.
Stavebné úpravy boli zamerané na statiku kostola a realizáciu nových klenieb. V súčasnosti sa kostol už tretí rok postupne rekonštruuje.
Obnovujú ľavú vežu
V roku 1993 kostol sv. Žofie dostala od obce do správy cirkev s možnosťou jeho opravy. Po piatich rokoch prešiel znova späť do vlastníctva obce.
„Po tom, čo sme kostol dostali späť, sme hneď zrekonštruovali strechu, pripravili architektonicko-historický výskum a pokračujeme s opravou tejto kultúrnej pamiatky, ako aj iných pamiatok v Zborove, ktoré boli zanedbávané,“ povedal nám o obnove kostola starosta obce Ján Lukáč (nez.)
Prevažnú časť peňazí dostali Zborovčania z ministerstva kultúry z dotácie Obnovme si svoj dom a časť financuje aj obec.
„Celkový rozpočet na rekonštrukciu ľavej veže, ktorá práve prebieha, je približne 46-tisíc. Zatiaľ sme dostali dvakrát po 15-tisíc eur. Na pravú vežu a priečelie ideme práve písať žiadosť. Potom by sme chceli pokračovať loďou a tak postupne ďalej. Po rekonštrukcii by mala budova slúžiť na kultúrne a reprezentatívne účely v rámci celého mikroregiónu. Spolupracujeme s prešovskými pamiatkarmi a práce robia špecializovaní reštaurátori,“ dodal starosta.
Kumšt starých kamenárov
V súčasnosti prebieha I. etapa reštaurátorských prác na veži kostola. Práce nadväzujú na vykonaný reštaurátorský výskum na kamenných článkoch a omietkach veže a sú metodicky riadené pracovníkmi Krajského pamiatkového úradu v Prešove.
Reštaurátor Martin Kutný, ktorý na obnove veže odborne pracuje, nám k jej rekonštrukcii povedal: „Je to pamiatka, ktorá si vyžaduje odborné reštaurátorské postupy, ako napríklad doplnenie chýbajúcej kamennej profilácie z prírodného kameňa na oknách a rímsach, konsolidáciu kamennej hmoty pôvodných okien a profilovaných ríms a fixáciu uvoľnených kamenných blokov na rímsach veže kostola.“
Podľa Kutného musel byť kostol vo svojej minulej podobe veľmi pekný. Cieľom jeho rekonštrukcie je aspoň čiastočne sa priblížiť k jeho pôvodnému výtvarnému a estetickému výrazu.
„Ja sa na tento kostol pozerám ako reštaurátor kamenných architektonických článkov a nadchýnam sa tým, ako v minulosti vedeli kamenárski majstri opracovať kameň a s veľkým kumštom ho vložiť do tak veľkej architektúry. My máme dnes žeriavy, stroje, píly a podobne, ale je veľmi málo majstrov, ktorí by si dnes na to trúfali,“ vysvetlil reštaurátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
