Majiteľ nechce kaštieľ v miestnej časti Ľubovca na bývanie. Skôr by si ho vedel predstaviť ako stánok kultúry.
ĽUBOVEC. Poľnohospodársky charakter regiónu v okolí dediny Ľubovec v okresr Prešov nedokladuje len obecný erb, ale aj história zemianskej kúrie v časti Ruské Pekľany.
Z archívov sú známe hlavne fotografie, na ktorých prichádzajú gazdovia a pospolitý ľud na dožinky k majiteľovi kaštieľa z rodu Pillerovcov.
Tento zemiansky rod získal tamojší majetok od cisárovnej Márie Terézie a okolo roku 1800 tu vybudoval rozsiahle hospodárstvo s mlynom, liehovarom a pílou.
Práve kolobeh života spojený s poľnohospodárstvom je na erboch Ľubovca i Ruských Peklian. Znázorňujú ho kosa a snop obilia, respektíve kosec na zelenom poli.
Postupne chce rodinné sídlo opraviť
Kaštieľ bol pôvodne postavený v rokokovom štýle. Za socializmu ho využívalo družstvo a lesný závod tu mal administratívne priestory. V rámci reštitúcií sa kultúrna pamiatka vrátila potomkom.
Jedným z nich je aj Mikuláš Bánó, ktorý je po matke potomkom po Pillerovcoch. Jeho cieľom je stavbu postupne zastabilizovať, aby sa mohla ďalej opravovať.
Pripomenul, že koncom 90. rokov minulého storočia chcel dať štát kaštieľ do pôvodného stavu, vybúrali sa priečky a steny, ktoré tu účelovo dostavali za socializmu.
Bánó dodáva, že po týchto zásahoch, kaštieľ nie je ani pekný, ani použiteľný.
"Zatiaľ iba jeden plán je, a to pokiaľ to bude možné, vrátiť ho do pôvodného stavu. Aké bude mať využitie, to sa uvidí. Najprv treba splniť toto, aby to malo historický charakter," hovorí spolumajiteľ kaštieľa.
S úsmevom dodáva, že nie je bohatý, aby to zariadil šmahom ruky, ale postupne sa chce o to pokúsiť.
Predať budovu nechce
Keďže kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou, na architektonicko-historický prieskum žiadali peniaze z ministerstva kultúry a pred dvomi rokmi ho aj urobili. Vlani znovu dostali finančné prostriedky na projekt.
Z vlastných peňazí majitelia opravili komíny, pretože hrozilo ich zrútenie a vo vnútri sa podarilo opraviť základy. Rovnako museli investovať do statiky.
Bánó si nemyslí, že tento kaštieľ bude niekedy slúžiť na bývanie. Skôr by si ho vedel predstaviť ako stánok kultúry.
O predaji objektu nikdy neuvažoval a podľa neho bude veľa záležať na tom, ako budú v načatom diele pokračovať jeho potomkovia.
"Neďaleko odtiaľto bol Pillerov mlyn, bola tam vodná turbína, na rozdiel od vodného kolesa ako pri väčšine mlynov. Na turbíne bol generátor elektrického prúdu, neviem, či v tom období mali v Prešove elektrický prúd," hovorí spolumajiteľ kaštieľa, ktorý je experimentálnym fyzikom na dôchodku.
Parku dominuje čierny orech
Pred kaštieľom je stále vidieť pozostatky fontány a patrí k nemu i menší park so vzácnymi drevinami.
"Vzácny je hlavne tento kanadský alebo čierny orech, ktorý už je na mapách z roku 1869, uvádzaný ako významný orientačný bod," pokračuje Bánó.
Neďaleko kaštieľa sa nachádza rodinný cintorín, kde pod mohutnými dubmi našli miesto posledného odpočinku členovia Pillerovského rodu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
