Po rokoch sa Papaj s Tatranom rozlúčil

Zažil výstupy aj pády. Bol pri tom, keď Tatran Prešov postúpil do najvyššej súťaže, kopal do lopty v jeho farbách aj vtedy, keď z nej vlani vypadol.

PREŠOV. Ján Papaj strávil v zelenobielom drese šesť a pol roka a bol príkladom húževnatosti, bojovnosti i prototypom útočne ladeného krajného obrancu, kam sa presunul zo záložnej formácie.

Minulý týždeň sa však dohodol s vedením klubu na predčasnom ukončení zmluvy a už sa aj zo Šariša odsťahoval na Liptov. Takže z troch matadorov skončili dvaja – on a Petráš, zostal iba Poliaček.

Dalo sa to čakať. Hlavne po tom, čo majiteľ Tatrana Miroslav Remeta avizoval výrazné omladenie kádra.

Korektný návrh

Pre „starcov“ už nebolo miesto a tak sa 35-ročné opory porúčali. Koniec koncov všetko sa raz začína aj finišuje. Už vlani po spackanom zápase s Trnavou bol Papaj veľmi nešťastný a tušil, že na východe sa zrejme už dlho nezohreje. Podarilo sa mu pôsobenie natiahnuť ešte o jednu sezónu, ale bola to len jeho labutia pieseň.

„Ťažko povedať, čo by bolo, keby sme nezostúpili. Možno by som už v kádri nebol, lebo na funkcionárskych pozíciách by boli iní ľudia, s ktorými som mal nejaké nezhody. Lenže udiali sa viaceré rošády, pán Remeta dal dokopy pár chlapcov a zámerom bol návrat medzi elitu. Žiaľ, nepodarilo sa to a možno aj to spôsobilo, že už nepokračujem,“ dodal J. Papaj.

Naznačil, že neúspech v minulej sezóne bol impulz k tomu, aby sa o napredovanie pokúsili iní. Kvôli objektívnosti treba dodať, že činovníci mu predostreli návrh upravenej zmluvy s inými podmienkami.

„Bolo nám však jasné – funkcionárom aj mne – že to nemôžem prijať, lebo mám rodinu. Manželka je na materskej dovolenke a nemohol som si dovoliť prijať navrhované podmienky. Bolo by to finančne neúnosné.“

K metropole Šariša má vrúcny vzťah, jeho polovička mu tu porodila obe deti a vraví, že čiastočne sú on a rodina Prešovčania. Lenže hráči, a hlavne už starší, myslia i na zadné vrátka. Po vypadnutí ešte prijal rapídne upravenú zmluvu.

„Teraz by to bolo zase o dvadsať-tridsať percent menej.“

Takže prišiel s korektným návrhom, aby došlo k rozviazaniu zmluvy, nechcel licitovať o peniazoch.

„Zostávajú mladí chlapci, sú to nádejní futbalisti, takže je na nich, aby sa chopili šance. Som rád, že sme sa dohodli. Pán Benes, ktorý mal na starosti tieto záležitosti, zobral do úvahy to, čo som pre Tatran odviedol. Rozišli sme sa v dobrom.“

Možno bude protihráčom

Bez futbalu by nechcel zostať a tento týždeň by si chcel ujasniť, či bude pokračovať v druholigovom Liptovskom Mikuláši v pozícii profesionála alebo popri práci ako amatér v Liptovskom Hrádku, ktorý postúpil do III. ligy.

„Už pred rokom som avizoval, že by som sa rád vrátil domov a hoci vyskočila i iná možnosť na prestup, odmietol som to, lebo chcem zostať v Liptove,“ uviedol rýchly borec, odchovanec Dovalova, ktorý vo svojej kariére pôsobil aj práve v L. Hrádku, ale i v Novákoch, Topoľčanoch, Prievidzi a Senci.

K žiadnemu inému klubu však nezískal taký vzťah ako k Tatranu.

„Prvý polrok po mojom príchode bol krásny, postúpili sme hore a premiérový ročník v Corgoň lige bol naozaj vydarený, euforický pre klub, divákov i pre mňa ako hráča. Naopak, najhoršie časy prišli v predminulom ročníku, doteraz je to náročné predýchať. Mrzelo ma tiež i to, že som nepomohol pre tím vybojovať druhý návrat do najvyššej súťaže. Kvôli tomu som tu aj zostal, a preto som dospel k názoru, že na moje miesto nech prídu iní perspektívni chlapci,“ pridal svoje postrehy Ján Papaj.

Najradšej bude spomínať na partiu, ktorá bola v Prešove akurát vtedy, keď sa tu ukázal v roku 2008.

„Kolektív bol vtedy azda futbalovo najsilnejší a vekovo mne najbližší. S týmito spoluhráčmi som si veľmi dobre rozumel. Potom s Erikom Takáčom, s ktorým sme sa poznali ešte z pôsobenia v Senci. V ostatnom čase som zase veľmi dobre vychádzal s Mirom Poliačkom. Bývali sme ako rodiny vedľa seba a stretávali sa veľmi často.“