K demontáži Hlohovca v Prešove prispel aj Maroš Kolpak

Dva zápasy v dvoch súťažiach odohral Tatran Prešov doma počas dvoch posledných dní uplynulého týždňa. Obidva s prehľadom vyhral. V SEHA lige zdolal slovenský majster srbského šampióna Vojvodinu Nový Sad o šesť gólov a na druhý deň vyprevadil Sportu Hlohovec rozdielom pätnástich gólov.

PREŠOV. Súboj Tatrana Prešov so Sportou Hlohovec bol označovaný za šláger piateho extraligového kola.

Zápas desaťnásobného slovenského majstra s v minulej sezóne bronzovým Hlohovcom vyznel napokon ako jasná záležitosť Prešovčanov.

Do prestávky to na debakel Sporty ešte nevyzeralo. Tatran vyhral prvý polčas „iba“ o štyri góly.

V druhom ale Prešov zapol na vyššie obrátky a želaný efekt sa dostavil. Domáci prevýšili hostí vo všetkých ukazovateľoch a tak zvíťazili presvedčivým rozdielom 38:23.

Prešovskí hádzanári za viaceré vydarené akcie si vyslúžili potlesk publika.

Avšak najväčší aplauz po prestávke znel po zákrokoch nestarnúceho, štyridsaťtriročného prešovského gólmana. Maroš Kolpak sa medzi žrde vrátil po tom, ako sa vážne zranil Svetislav Verkič.

V podstate s tým, žeby „istil“ súčasnú jednotku v bráne Tatrana, Jakuba Krupu a nejaké skúsenosti odovzdal i talentovanému Matejovi Vernarskému.

Návrat do prešovskej brány mal bývalý reprezentant, gólman s dlhoročnými bundesligovými skúsenosťami, skutočne impozantný.

Prekvapený z vlastnej úspešnosti

Maroš Kolpak, inak aj tréner brankárov v Tatrane Prešov a jeden z asistentov trénera Petra Dávida, sa do prešovskej brány v zápase s Hlohovcom postavil od začiatku druhého polčasu.

A uchytil sa tromi úspešnými zákrokmi, po ktorých nasledovali ďalšie. Publikum búrlivo aplaudovalo, skandovalo meno skúseného brankára.

„Je to už vyše roka a pol, čo som v súťažnom stretnutí chytal (naostatok extraligu za Michalovce, pozn. red.). Nie je to síce tak dávno, ale potlesk divákov ma potešil. Bolo to ozaj milé,“ ako prvé vyslovil krátko po záverečnom hvizde zápasu s Hlohovcom M. Kolpak.

„Za mojimi úspešnými zákrokmi bola aj zlepšená práca našej obrany. V podstate, na čo som v úvode druhého polčasu siahol, to mi vyšlo. Sám som bol z toho prekvapený. Hádam i to, že hráči Hlohovca ma už berú ako človeka v inej funkcii a zrazu stojí zoči–voči nim v bráne, ich trochu zmiatlo. Azda aj nejaký rešpekt, ktovie. Ja som rád, že som si polčas ozaj schuti zachytal, že Kubo Krupa, ktorý má v ostatnom čase výbornú formu a je značne vyťažený, mohol si trochu vydýchnuť. A samozrejme, že sme Sportu vysokým rozdielom zdolali.“

Aj na seba zahromžil

Obdivuhodné bolo, ako chladnokrvne, parádne pozične, likvidoval M. Kolpak strelecké pokusy Hlohovčanov.

V niektorých prípadoch však musel ísť aj pohotovo „dole“, no „hore“ šiel už trochu pomalšie.

„Hneď po tom, čo som šiel aj po dole smerujúce lopty, som v duchu sám na seba hromžil, za čím sa to vôbec pechorím. Takže áno, zdvíhanie bolo ťažšie. Keď však šlo o úspešný zákrok, za toho silného potlesku divákov som ale na nejaký ten problém vzápätí zabudol.“

Nasadenie M. Kolpaka medzi prešovské žrde do druhej časti hry nebolo ale náhodné. „Nie, nie, bolo plánované,“ prezradil.

„Kubo Krupa mal toho v ostatnom čase ozaj dosť. Deň predtým odchytal celý zápas s Vojvodinou. Potreboval si teda už trochu oddýchnuť. Tým, že som niečo chytil, nemusel ma striedať, to ma ozaj teší.“

Zajtra hrá Tatran Prešov extraligu v Bratislave s ŠKP, v sobotu doma nadnárodnú ligu s Boracom Banja Luka a budúci pondelok v THA s Topoľčanmi. Žeby zase v bráne s Marošom Kolpakom?

„Tak toto ja vôbec neriešim. O tom, kto pôjde do brány, rozhoduje tréner P. Dávid. Napokon, Tatran má dobrých brankárov. Ale keď za určitých okolností bude treba, skúsim zase vypomôcť.“