Rozlúčka Prešovčanov s futbalovou jeseňou priniesla aj nevšedný unikát

Tak ako pred rokom, aj tentoraz druholigisti Tatrana Prešov zvládli jesennú rozlúčku pred svojím priaznivcom s rovnakým súperom, Rimavskou Sobotou. Priebeh záverečného futbalového merania síl priniesol zaujímavé momenty a nielen pekné góly, ale i ďalšie akcie, ktoré si vyslúžili spontánny a na tunajšie pomery nevšedne častý potlesk publika.

PREŠOV. Z domácich hráčov sršala túžba pripraviť publiku už v predstihu úhľadne „zabalený“ darček na Vianoce.

Tri brvná po sebe

Ten naozaj potešil, lebo dynamická a nápaditá hra priniesla odmenu v podobe množstva sympatických akcií.

Hoci zelenobieli vyhrali jasne, mali na to, aby súpera rozprášili ešte výraznejšie. Od úvodu sa tlačili do pokutového územia a zakončovali zo všetkých pozícií.

Hlavne Dupkala bol smoliar zápasu, lebo sa ocitol v niekoľkých výhodných príležitostiach, ale dostať sa na listinu strelcov mu nebolo súdené.

I tak ale Tatran vyťažil dvojgólové vedenie zo svojej aktivity, pričom z tímu Gemerčanov znamenal nebezpečenstvo iba Popovič, ktorý mal prsty aj v zásahu hostí.

Stav 2:1 znamenal isté riziko pre Šarišanov, ale tí v druhom polčase rozvinuli ešte viac svoju aktivitu.

V 67. min. v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd sa udialo na trávniku to, čo divák vidí azda iba raz za život.

Najprv neúnavný Dupkala delovkou spoza šestnástky trafil brvno. Vzápätí prišiel rohový kop, pričom pohotovo hlavičkujúci Dzurik „dokázal“ to isté a do tretice azda z 20 metrov napriahol k strele Poliaček.

Lopta letela do vinkľa, no gólman hostí ju stačil vyškriabať na – brvno.

Bola obava, aby sa táto nevídaná „brvnoparáda“ nevypomstila, no posledne menovaný bol natoľko pri chuti, že reparát pár minút pred koncom z priameho kopu zvládol naozaj exportne a tentoraz už pavučinu v šibenici vymietol.

Záverečná gólová akcia, na konci ktorej bol kapitán D. Leško, bola už pridanou hodnotou k víťazstvu.

Radšej by ešte hrali

Tréner hostí Gergely Geri mal dištanc, a tak sa snažil nájsť si vhodnú pozíciu, aby bol aspoň na diaľku v kontakte s lavičkou.

Nevedno, či jeho absencia mala výraznejší dopad na výkon hostí, ale v každom prípade R. Sobota dlho držala domácich v napätí, hoci po prestávke bola dosť vygumovaná.

„Mali sme len málo hráčov k dispozícii, piati sú zranení, jeden pykal za vylúčenie. Takže nastúpili traja dorastenci. I tak sme ale súpera potrápili a výsledok bol dlho na vážkach. Škoda individuálnych chýb na konci súboja, inak mohol byť výsledok krajší. Zbytočne sme si takto pokazili skóre i imidž,“ konštatoval asistent trénera hostí Miroslav Kéry.

Pravdaže, v inej nálade bol domáci kouč Stanislav Varga.

„Hrali sme dobre, útočne, technicky. Mali sme šance na to, aby bolo skôr rozhodnuté, ale teší ma, že Miro Poliaček to priklincoval nádherným zásahom a ukázal mnohým, že tú strelu má v nohe. Som rád, že práve on rozhodol, aby sme sa upokojili. Potešilo ma, že sme jeseň ukončili týmto spôsobom a ľudia nám zatlieskali. Aj u nás je viac hráčov dlhodobo zranených, ale máme širší káder ako súper. Som spokojný s predvedenou hrou, ale musíme popracovať na tom, aby sa nabudúce nestalo, že protihráč hlavičkuje pred bránou osamotený a vari zo päť metrov od neho nikto z našich nie je.“

Na otázku, či by privítal prípadné pokračovanie ročníka ešte v tomto období, lodivod Tatrana dodal: „Pre nás to nie je celkom výhodné, že je už prestávka a radšej by sme ešte hrali. Mali sme dlhodobo dobrú fazónu, z deviatich duelov sme prehrali iba raz, ale pravidlá sú jasné a treba myslieť už na zimnú prípravu a jarnú časť.“