Predstavovať Jána Ivana Prešovčanom zvlášť netreba. Aktuálne ho možno zhliadnuť v piatich tituloch divadla. No nielen tam. V svojom režisérskom debude Uľej, uľej sa spojil s kendickými ochotníkmi z Divadla Etudy. Tam si okrem roly rozprávača zahrá i muzikanta. Tým je aj v súkromí, už tri desaťročia hráva po svadbách. Práve tie ho motivovali pri jeho režisérskej prvotine. Ako sám hovorí, nepokladá sa za režiséra, napriek tomu sa táto hra len v Prešove odohrá už jubilejný, dvadsiatykrát. A vraj patrí k najdernierovanejším.

Prešovčania si opäť mohli vychutnať Váš režisérsky debut – Uľej, Uľej. Vo februári to bude 20. repríza v prešovskom divadle. Čakali ste takýto úspech?

Ja som pôvodne ani nečakal, že sa to bude hrať v meste. Myslel som si, že sa to bude hrať po dedinách, je to taká dedinská zábava. Ale život ukázal, že starostovia, nechcú, či nemajú na to, aby zaplatili náklady, lebo skutočne to nie je predstavenie, ktoré by bolo komerčné, ziskové. Ale samozrejme, boli sme aj na niektorých dedinách. Potom však niekto prišiel s tým, aby sme hrali tu, v Prešove. To sa veľmi ujalo, lebo je tu super priestor, vedenie nám vychádza v ústrety a aj ľudia to majú veľmi radi. Že sa to hoc len 9 - 10-krát odohrá, to som vôbec nečakal.

Už v januári, aj predtým bolo predstavenie ohlásené ako derniéra. Predsa sa však bude hrať opäť. Ako to teda je?

Je to asi najdernierovanejšie predstavenie. Ja už ani neviem koľkýkrát, vyhlasovali, že je to derniéra. Ale prečo? Nie sme profesionálne divadlo, prečo máme niečo končiť? Už sa z toho ľudia smejú. Derniéra v profesionálnom divadle má svoj zmysel, prečo sa to predstavenie končí. Sú tam autorské práva a divadlo sa musí rozhodnúť, či ich kúpi aj ďalej, či nie. My za to nikomu nič neplatíme. Ja keď nemusím pomenovať koniec, tak nepomenujem, nemám to rád.

Ako ste sa vlastne dostali ku kendickému divadlu Etudy?

Spolu s kapelou sme hrali akciu na Šváboch a oni tam ako kendické divadlo maľovali. A my sme sa s Ondrom (Ondrej Gubač, riaditeľ Divadla Etudy; pozn. red.) už poznali. Ja som roky chodil po svadbách, tak som si vravel, že toto by bolo treba povedať, čo tí ľudia riešia, lebo z toho padá sánka. Nemal som predstavu, kde to budem robiť, s kým. Ondro to povedal svojim, vzali to. Ja som im povedal, že neviem, ako to skončí, lebo ja to mám iba v hlave. A oni, že fajn.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári