Futbalový debakel v podaní Prešova mal pre Moldavu nádych milosti

Jednoznačným pánom na ihrisku boli domáci.

PREŠOV. Nedalo sa nevšimnúť si, že nový tréner Roman Berta figuroval v zápise ako masér.

Odraz sporov

Nuž, „zaujímavostí“ a nevyriešených bodov v tomto klube je iste viac a táto situácia sa prenáša aj do šatne.

„Výsledok je taký, aký je a je to odraz žabo-myšej vojny, ktorá sa odohráva v Moldave. Nie všetko je také, aké by malo byť vo fungujúcom klube. Mužstvo skladáme za pochodu a ani jeden duel sme dosiaľ neodohrali v rovnakej zostave. Neustále dopĺňame súpisku a podchvíľou niekto vypadne kvôli zraneniam či kartám. V tomto meraní síl bol rozdiel vo výkonnosti jednoznačný. Vďaka brankárovi, ktorý nás podržal, sme neodišli s osmičkou,“ konštatoval Roman Martončík, oficiálne uvedený ako kouč tímu.

Podľa neho hráči z okresných súťaží nemajú na to, aby v podobnej konfrontácii okamžite obstáli.

Tak to bolo i v predošlých vystúpeniach.

„Na viac si mnohí aktuálne nemôžu trúfnuť.“

Prešovčania odohrali podobný súboj ako predtým doma proti Trebišovu. Len s tým rozdielom, že tentoraz dali oveľa skôr vedúci gól po výbornej akcii Ivanko-Maceja a zakončení Benesa.

Do prestávky vyhrávali 3:0 a mohli i dva razy výraznejšie. Najväčšou prekážkou bol gólman Brza. Z tohto ochrancu svätyne tiež Tatran urobil hrdinu zápasu.

Pritom do mužstva prišiel podľa Martončíkových slov tesne pred stretnutím zo Sačurova.

Hodená rukavica

„Výsledok aj hra boli jednoznačné. Niekto namietal, prečo sme nešli viac do súpera, ale je to ťažké, keď hra je stále prerušená a mužstvo sa nemôže dostať do tempa,“ konštatoval lodivod domácich Stanislav Varga, ktorý tiež podčiarkol, že to bol súboj Prešova s brankárom Moldavy.

Šarišania bez ohľadu na to, že už tento súboj nemohol ovplyvniť ich pozíciu pred vstupom do nadstavby, mali dostatok elánu. Teraz už začnú myslieť na baráž.

„Určite budeme získavať informácie o rivaloch zo západnej skupiny, ale prvoradé je pre mňa to, ako si počína naše mužstvo. Vstupujeme do nadstavby z tretej pozície a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať v nasledujúcich týždňoch.“

Tatran poníma baráž ako hodenú rukavicu a teší sa na ňu.

„Som rád, že sme sa tam dostali. Je pravda, že by sme mali byť vyššie v našej tabuľke východnej skupiny, ale prišiel som k tímu, z ktorého dvanásť hráčov odišlo a vyskytla sa i kríza. Prelomili sme ju doma s Lokomotívou a odvtedy hráme iný futbal. Teraz je už však – verím tomu – všetko zažehnané,“ naznačil kormidelník Prešovčanov.

Vyzdvihol, že zverenci prekypujú chuťou v tréningoch na sebe pracovať a aj v tom je to iné než kedysi.

Futbalisti Tatrana sa už tešia i na to, že konečne v baráži začne chodiť na štadión viac ľudí, hoci urážlivé pokriky jednotlivcov aj za jasného stavu podľa vyjadrenia S. Vargu sú naozaj nepochopiteľné.

„Chápem chlapcov, pokiaľ skúšajú veci pri podobnom priebehu ako naposledy. Veď kedy inokedy sa im na to naskytne možnosť? To isté sa týka i nasadzovania ďalších mladších hráčov, aby si uvedomili, o čom futbal je.“