Prvá písomná zmienka o východoslovenskej dedinke Klenov, okres Prešov, pochádza z roku 1330, hoci toto územie bolo osídlené už dávno predtým. Pôvodný nemecký názov obce Clencberk vznikol pravdepodobne zložením dvoch slov. Prvým je klen, teda druh javora, ktorý sa tu kedysi hojne vyskytoval, a berk, ktorý značí vrch.

KLENOV. V priebehu histórie Klenova niesla táto dedina pomenovanie v maďarských a nemeckých ekvivalentoch.

Istý čas ju vraj nazývali aj Sopotnica, podľa miestneho potoka.

Súčasný názov nesie dedina od roku 1948.

Obec má zaujímavý erb, ktorý pravdepodobne nesúvisí s prírodným prostredím Klenova, ale bude rodovým znakom.

Na štíte je vyobrazený vták - žeriav na modrom pozadí a v jednej z nôh drží hranatý kameň.

Má okolo 550 obyvateľov

Starostka obce Kamila Bogdaňová pripomenula, že ľudia v tejto lokalite sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom.

Dedina sa vďaka tomu rozvíjala a podľa historických záznamov tu bolo v roku 1828 dovedna 69 domov a evidovali okolo 550 obyvateľov.

Okrem toho tu ľudia pálili drevené uhlie, tkali plátno, vyrábali mlynské kamene a pálili vápno.

Starí ľudia si spomínajú, že v škole sa učili, že ich obec mala istom čase okolo 700 obyvateľov.

Dnes však v Klenove žije len 225 ľudí. Napriek ich nízkemu počtu sa obec neobáva, že by zanikla.

Zostávajú tu mladí a prisťahovali sa sem aj tí, ktorí tu hľadali relax.

"Priemerný vek obyvateľov je 44 rokov, pred 15 rokmi sa však priemerný vek pohyboval už na hranici 60 rokov. Obec bola prestarnutá, dnes tu zostávajú mladí, chcú sa tu usídliť a založiť si rodiny," vysvetlila starostka.

Rekonštruujú staršie domy

Pripomenula, že ich dedina je dosť roztiahnutá v členitom teréne, ale nájdu sa miesta na výstavbu. Väčšina ľudí sa však snaží zrekonštruovať staršie domy.

Vlani sa k nim napríklad prisťahovala rodina z Prešova so štyrmi malými deťmi.

"Tešíme sa tu každému narodenému dieťaťu. Minulý rok sa narodili tri deti, predtým dve, tohto roku je tiež v pláne. Takisto aj svadby, pred dvoma rokmi boli dve, vlani tri a v tomto roku opäť tri, takže sa rozmáhame," priblížila starostka.

So smiechom dodala, že vtáka v obecnom erbe ľudia často považujú za bociana a ten je symbol narodenia detí.

Možno by sa mohol erb stať skutočným symbolom a dedina sa postupne rozrastie.

Konštatovala, že potom by sa dalo uvažovať aj o tom, že by tu opäť vznikla základná a materská škola, ktoré museli byť pre nedostatok žiakov zrušené a detské ihrisko i tenisové kurty pri obecnom úrade by boli plné ľudí.

Rozšírením počtu obyvateľov by sa mohli obnoviť aj ďalšie činnosti, ktoré tu mali bohatú tradíciu ako napríklad šport, divadlo či iné kultúrne aktivity.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári