Prešovčania chcú upútať pred očami zvedavcov

V uplynulom druholigovom meraní síl v Prešove v rámci nadstavbovej časti sa znovu potvrdilo, že pokiaľ sa na štadióne Tatrana ukáže súper, ktorý nemá „murárske“ ambície, futbalu to len prospieva. Tak to bolo i v prípade žilinského béčka.

PREŠOV. Zavše to však pripomínalo skôr prípravný duel, lebo toľko priestoru vpredu, čo mali domáci tentoraz, sa im nenaskytlo ani proti celkom z nižších súťaží. Šarišania vyhrali 4:1.

Zlomený nos ešte nie je celkom zahojený

V domácom tíme mali niektorí na to, aby sa stali hetrikármi, hlavne Šafranko, ale nakoniec hostitelia predsa nedoplatili na neúčinnosť vo finálnej fáze, ako niekoľkokrát predtým.

„Rezerva sa na rozdiel od iných nepostavila dozadu a nesmerovala k tomu, aby nedostala výprask. Presadili sme sa svojou hrou a dokázali sme streliť toľko gólov, aby sme jej neumožnili pozbierať sa. Nám takéto útočne ladené tímy vyhovujú. Mrzelo ma, že sme inkasovali po mojej chybe, navyše strela bola tečovaná. Ešte dobre, že prišiel skoro náš tretí zásah,“ zhodnotil stretnutie obranca Richard Kačala.

Tento bek dostal žltú kartu, ktorá mu prisúdila v nasledujúcom zápase absenciu na súpiske. Pred vystúpením s béčkom tiež dva razy absentoval, na vine bola zlomenina nosa, ktorú utŕžil po nevyberanom zákroku jedného zo šalianskych hráčov.

„Nie je to ešte celkom zahojené, ale už čoskoro po úraze som začal s tréningom, hoci do kontaktov som nešiel. Ochranný kryt som si nechcel dať, keď sa to má zase zlomiť, tak sa tak stane,“ pousmial sa člen zadnej formácie a priznal, že to ešte bolí na dotyk.

„V zápase to už nevnímam, inštinktívne sa nevyhýbam súbojom, skôr na tréningu. Inak, toto je prvá zlomenina po vari ôsmich rokoch.“

Dumky o možnostiach postupu

Zajtra čaká Prešovčanov podstatne náročnejší súper. Predstavia sa na ihrisku lídra v Skalici.

Predošlý vzájomný duel sa skončil bezgólovou remízou. Kým Záhoráci sú viac než jednou nohou v najvyššej súťaži, východniari si zase strážia 3. priečku.

„Pre nás je to veľmi prestížny duel. Navyše sa hrá blízko hraníc, takže určite prídu viacerí tréneri či manažéri. Tešíme sa, je to značná výzva. Pokiaľ uhráme to, čo vieme, tak domov neprídeme s prázdnymi rukami.“

Inak, v šatni Tatrana sa aktuálne neraz omieľala téma súvisiaca s košickým klubom.

„Je to správne, že sa konečne robia poriadky v slovenskom futbale. Nie je možné, aby klub dlhoval peniaze hráčom či zamestnancom. Pokiaľ ide o plánovaný postup dvoch druholigistov, tak ešte je otázne, ako to bude so Skalicou, kde väčšina hráčov chodí do roboty a štadión nemajú na patričnej úrovni. Možno sa črtá aká-taká šanca aj pre nás...“

Bez ohľadu na túto teóriu Prešovčania si hľadia svoje zámery nielen v tejto, ale i budúcej sezóne, kde by chceli patriť tiež medzi elitu. Azda aj konečne s pridanou postupovou hodnotou.

„Sme dobrý kolektív, kde nikto nehrá na vlastné tričko, ale pre partiu. Pokiaľ zostane pokope a bude možno doplnený o nejakých skúsenejších vrátane návratu Mira Poliačeka, dostane veľkú šancu na prienik medzi elitu,“ dodal R. Kačala.