Azda to Poliaček mohol skúsiť aj skôr

Na začiatku letnej prípravy futbalistov Tatrana Prešov sa vedenie klubu dohodlo na ukončení spolupráce s Poliačekom a Pribulom. Obaja hráči na jar účinkovali počas hosťovania v poľskom celku Limanovia Limanowa. To bola akási predzvesť ich labutej piesne v zeleno–bielom drese.

PREŠOV. Znamená to, že káder zo Šariša bude v novom ročníku II. ligy ešte viac omladený.

Sám to navrhol

„Neviem, čo vírilo v hlave funkcionárom, ale prišiel som za generálnym manažérom s návrhom, že by bolo azda už aj načase rozviazať kontrakt,“ rozhovoril sa Miroslav Poliaček.

Usmial sa pri otázke, prečo práve on vyrukoval s touto alternatívou.

„To sa do novín nepíše. Netreba hľadať za tým nejakú senzáciu. Je však pravda aj to, že by som sa vrátil azda po tretí raz do Tatrana. Nech dostanú priestor mladí a ja chcem skúsiť niečo iné. Usúdil som, že takto to bude lepšie.“

Keď v zime odchádzal k susedom, tak neuvažoval ešte o tom, že nastal definitívny koniec v Prešove.

Skôr myslel na to, že pomôže v dočasnom pôsobisku k záchrane v III. lige a bude tam pokračovať. To sa však nepodarilo, a tak začal rozmýšľať, ako ďalej.

Dospel k názoru, že je vhodná chvíľa na to, aby Tatran opustil.

„Strávil som v tomto klube niekoľko sezón, tuším päť, šesť,“ konštatoval borec, ktorý predtým po vypršaní prvého kontraktu na východe zvládol aj angažmán v Senici, Slovácku a Ružomberku, aby sa znovu vrátil.

„Tento klub mi prirástol k srdcu a tu prišli na svet obe moje deti, takže zrejme toto mesto bude spojené naďalej aj s mojím osobným životom.“

Prežil v tíme veľa pekného i smutnejšieho.

„Najneradšej budem spomínať na vypadnutie z elity, ktoré bolo zbytočné a dodnes futbal v meste na to dopláca. Najkrajšie spomienky budú spojené s mojou prvou sezónou, keď chodilo na zápasy veľa ľudí, hoci vzhľadom na zranenia to nebolo ideálne. Za éry trénera Kostelníka to bolo tiež celkom fajn, panovala dobrá atmosféra v šatni, lenže na všetko sme boli sami,“ pripomenul hráč, ktorý onedlho dovŕši 32 rokov, ale nepripadá si, že by mal odísť do futbalového dôchodku.

„V zahraničí hrajú na náročnejšej úrovni oveľa starší, len u nás na Slovensku je iný trend, ktorý sleduje v prvom rade šetrenie peňazí.“

Vyzerá to tak, že M. Poliaček má namierené do II. ligy, na spadnutie je kontrakt s istým tímom v západnej skupine.

„Takže sa možno budem stretávať s Prešovčanmi ako súper.“

Zaujímavá misia

Nedalo sa obísť ani ostatné pôsobenie v Limanowej, ktorá opustila zápolenia na úrovni našej II. ligy.

Veľkú stratu z jesene posledný tím nestačil zmazať, hlavne v úvode jari niektoré dôležité duely prehral, niekedy aj smoliarsky. Neskôr síce prišli cenné výhry, dokonca aj nad ašpirantmi na postup, ale už to nestačilo.

„Súťaž bola náročná, kvalitná. Na porovnanie - špičkové celky z našej druholigovej súťaže ako Prešov, Bardejov by tam patrili medzi špičku, ale na druhej strane nebolo tam toľko nevyrovnaných zápasov ako u nás, keď jeden výrazne prevyšuje druhého súpera. Úroveň zvyšuje mnoho legionárov z rôznych krajín.“

V Limanovii zavládlo veľké sklamanie, hlavne zo strany oduševneného majiteľa, ktorý sa pre futbal obetoval a vložil doň mnoho úsilia i peňazí.

„Je možné, že už nebude ani pokračovať, tak ho to zronilo.“

Náš legionár absolvoval väčšinu zápasov bez zápisu v streleckej štatistike, nastupoval na poste defenzívneho stredopoliara.

„Bola to cenná skúsenosť a navyše v inom prostredí, ktoré je pre futbal žičlivejšie, veď výnimka neboli ani trojtisícové návštevy a ľudia chodili na štadióny preto, aby sa zabavili. Vtedy človeku príde na rozum myšlienka, že to mal možno skúsiť ešte skôr,“ zamyslel sa nad svojou pármesačnou misiou Miroslav Poliaček.

Prečítajte si tiež:

Tatran úspešne odštartoval letné previerky