Rešpekt mal veľké oči

Sportnet|3. aug 2015 o 00:00

Tak ako v minulej sezóne, aj v ouvertúre II. ligy Lokomotíva potrápila Tatran.

PREŠOV. Pravda, mohla vyťažiť ešte viac, keby sa nezľakla možnosti vyhrať po tom, čo od 24. min. mala výhodu „presilovky“, keď červenú kartu videl domáci D. Jacko.

Lenže práve to bol impulz skôr pre Šarišanov, aby zvýšili obrátky a miestami to vyzeralo tak, ako keby boli v početnej prevahe práve oni.

Gól však v otváracom kole nového ročníka diváci nevideli.

Prestali komunikovať

Hostia sa nedostali počas duelu ani do jednej šance a bolo zjavné, že rešpekt mal v ich podaní až príliš veľké oči.

To priznal aj tréner Branislav Sokoli.

„Vedeli sme o kombinačných schopnostiach súpera a predpokladal som, že možno budeme mať problémy, ak sa dostaneme pod tlak.“

Už spočiatku Prešovčania boli pri chuti, Šafranko vo výhodnej možnosti nemieril presne a ďalšie pokusy tiež nenašli cieľ.

Faul defenzívneho záložníka Tatrana však rozvíril hladinu a z radov hostiteľov ešte viac trčala túžba bodovať.

„Po vylúčení protihráča sme sa trošku zľakli, prestali sme komunikovať medzi sebou a Tatran získal prevahu. Nehovorím, že predčasný odchod domáceho hráča pod sprchy nám ublížil, ale nemilo ma prekvapilo, že aj skúsenejší chlapci sa toho zľakli a nevedeli, čo máme hrať. Naopak, súper sa zomkol, hral jednoducho, mal i prevahu, predsa len vekový priemer oboch tímov je iný. Preto bod, ktorý sme uhrali, je šťastný, no vzhľadom na obetavosť má pre nás veľkú cenu,“ dodal kouč železničiarov s tým, že ešte vidí kondičné rezervy u zverencov, aby boli účinní pri náročnejšom systéme hry.

Červená ich zmobilizovala

V uplynulom ročníku boli zelenobieli v podobnej situácii v Nitre, kde však nielen prišli o vylúčeného hráča, ale aj prehrávali, no v ďalšom priebehu boli dominantní a lepší.

Teraz to bolo skoro navlas rovnaké. Ukázala sa dobrá trénovanosť hostiteľov, hendikep v počte hráčov eliminovali pohybom a výbušnosťou.

Akurát koncovka zase zamrzla a smola bolo aj nastrelené brvno v podaní D. Leška z priameho kopu tesne pred koncom.

Kapitánovi Tatrana brankár Giertl predtým zmaril aj pohotovú strelu k žrdi a Šafrankova hlavička zase smerovala vedľa.

Týždeň čo týždeň sa ukazuje v rôznych súťažiach, že oslabenie jedného tímu nemusí znamenať pohromu, skôr naopak. Takže mnohokrát vlastne červená nie je ani trest, skôr mobilizujúci faktor k odhodlaniu a nasadeniu..

„Rozhodlo veľa situácií, nielen vylúčenie, ale aj moment, keď súperov hráč dostal za zákrok na nášho borca bez lopty v šestnástke iba žltú kartu. Takže neviem, či pre nás sú iné pravidlá. S chlapcami som však spokojný za to, čo odviedli,“ podotkol kouč domácich Stanislav Varga.

Mrzelo ho aj zranenie Dupkalu, ktorý prišiel na ihrisko ako striedajúci hráč, no po dvadsiatich minútach sa musel nedobrovoľne porúčať.

„Hoci sme doplatili na smolu, predsa som hrdý na zverencov a verím, že neskôr nám to futbal vráti, ak budeme k nemu takto pristupovať.“

Inak, pri otázke, či sa zostava zrodila po dlhšom uvažovaní, S. Varga naznačil isté veci zo zákulisia: „Bolo to krátke rozhodovanie, niektorí nemali podpísané zmluvy, iní odmietli nastúpiť. Keď niekto nechce účinkovať za tento klub, tak nemusí, ale pred takýmto hráčom, čo sa bojí nastúpiť bez zmluvy napriek tomu, že je už dohodnutý s vedením klubu, nemám rešpekt. Spoluhráčov podrazil. Klobúk dolu však pred tými, čo nemali ešte spečatené kontrakty a predsa boli poruke. Naznačili, že chcú za Tatran hrať.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Rešpekt mal veľké oči