Vo štvrtok dopoludnia prebiehalo na okresnom súde v Prešove súdne pojednávanie s obžalovaným bývalým hermanovským starostom Eduardom Grejtákom. V procese vypovedali ďalší svedkovia, medzi nimi účtovníčka obce či podnikatelia, ktorí prišli s obžalovaným do styku.
PREŠOV/HERMANOVCE. Exstarosta obce Hermanovce Eduard Grejták (nez.) je obžalovaný z podvodu, sprenevery a zneužitia právomoci verejného činiteľa.
V prípade dokázania viny hrozí bývalému starostovi trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.
Na štvrtkovom hlavnom pojednávaní predstúpili ďalší svedkovia.
Účtovníčka: Finančné zdravie obce bolo dobré
Pred súdom vypovedala účtovníčka, ktorá v rokoch 2010-2011 pracovala na obecnom úrade. Tá zhodnotila, že finančné zdravie Hermanoviec bolo v tom čase dobré.
Pri výbere z pokladne mala spočiatku v banke podpisové vzory spolu so starostom. Neskôr sa situácia zmenila.
„Povedal, že môže peniaze vyberať aj sám a nemusí tam byť môj podpis,“ povedala účtovníčka na adresu obžalovaného.
Ten nakoniec sám peniaze i vyberal, ona ich zúčtovala ako výdavok obce, zvyšok zaevidovala ako zálohu na ďalšie nákupy.
Zároveň potvrdila, že starosta aj sám vkladal peniaze na účet, ale nikdy nepovedal, odkiaľ ich má. Tiež sa nikdy nepýtala, na aké účely ich využíva.
O šafárení sa dozvedela až pri vypuknutí kauzy koncom roka 2011, keď neboli na účet peniaze z pôžičiek starostu.
Grejták údajne počas viacerých mesiacov vybral z účtov rôzne sumy peňazí.
Starosta vraj podpisové právo nemenil
Exstarosta reagoval, že v roku 2010 boli mesiace, keď namiesto priemerných 23-tisíc prišlo cez podielové dane do obecnej kasy len od 3700 do 6000 eur.
„V roku 2010 sa musel polročný výpadok odzrkadliť na tom, že finančná kondícia obce nebola najlepšia,“ zhodnotil.
Tiež poprel, žeby menil podpisové právo v banke. O tom, že môže manipulovať s účtami aj sám, sa dozvedel až po dvoch rokoch a „tak ako boli nastavené zmluvy s bankami ostali až do môjho odvolania“.
Na adresu účtovníčky povedal, že „spolupráca s ňou bola na veľmi dobrej úrovni je to jedna z najlepších účtovníčok“.
Zastupoval úrad, vzbudzoval dôveru
V kauze vypovedal tiež majiteľ firmy so stavebným materiálom. Od neho si mal starosta požičať peniaze a objednávať materiál.
„Starosta ma požiadal, či mu neviem pomôcť s peniazmi na preklenutie obdobia, požičal som mu,“ povedal majiteľ.
Urobil tak viackrát. „Vytvoril vo mne pocit dôvery, reprezentoval inštitúciu, ktorej dôverujem,“ zdôvodnil svedok.
Ak starostovi peniaze požičal, ten mu po čase časť z nich vrátil. To sa opakovalo, čím podľa majiteľových slov vzbudzoval obžalovaný dôveru.
Sumu 7 450 eure mu nakoniec vrátil, neskúmal však odkiaľ. Grejták upresnil, že pôžičkou bolo len 5-tisíc eur, zvyšných 2 450 eur malo byť financie za stavebný materiál.
„Dohodli sme sa, že to splatím ako pôžičku, na jednom príjmovom doklade,“ povedal starosta.
Majiteľ firmy potvrdil, že v súčasnosti nemá voči obci žiadne pohľadávky.
Peniaze aj zo školského účtu
Vypovedajúcou bola i účtovníčka z miestnej základnej školy. Tá potvrdila z účtov školy boli vykonané dva výbery hotovosti. Tie mali byť použité na chod obce.
Dlh obce mal byť zaplatený jedným prevodom z tohto účtu. Išlo práve o peniaze, ktoré starosta dlhoval spomínanému majiteľovi stavebnej firmy.
Prevody sa mali diať so súhlasom a na príkaz bývalého riaditeľa školy. Ten bude vypovedať na ďalšom májovom pojednávaní.
Požičal i od rodiny, nevrátil
Zástupca firmy, ktorá platila obci správny poplatok za licenciu na prevádzku výherných automatov, bol ďalším zo svedkov.
Vo výpovedi potvrdil platbu v hotovosti na príjmový doklad priamo starostovi. Týmto považoval záležitosť za uzavretú.
Ďalší svedok, príbuzný obžalovaného, pred súdom potvrdil, že mu požičal 7-tisíc eur. Doteraz ich však späť nedostal.
Vypovedať mal aj bývalý riaditeľ základnej školy, no vypočuť ho nestihli a pojednávanie odročili na 26. mája.
Fakty
O čo ide v kauze
Kauza sa prevalila v novembri 2011, keď účtovníčka zverejnila, že obci chýba približne 40-tisíc eur.
Zastupiteľstvo dalo starostovi dva týždne na to, aby dokladoval rozdiel v účtovníctve, čo neurobil.
Pod ťarchou dôkazov sa obžalovaný v decembri 2011 vzdal svojej funkcie starostu.
Postupne sa "sekera" v obecnej kase vyšplhala na vyše 105-tisíc eur, pričom obec si uplatňuje túto náhradu v plnej výške.
Obžalovaný Eduard G. sa pred súdom ešte v novembri 2014 bránil tým, že obec sa dostala do finančných problémov po krátení podielových daní v roku 2010.
Podľa jeho tvrdenia výpadok v príjmoch chcel riešiť úverom z banky, čo mu poslanci neschválili, tak si začal požičiavať peniaze od firiem, ktoré spolupracovali s obcou, a známych.
Tieto transakcie neboli zaevidované v účtovníctve obce a neboli vložené ani na jej účet.
Bývalý starosta sa na polícii k činu nepriznal. Prehlásil, že je nevinný a všetky požičané financie použil na chod obce.
sita
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
