Keď sa pozriem občas do firemného auta, zdá sa mi, že je už mojím ďalším prechodným domovom. Už tam mám asi všetko, čo treba (i netreba). Zároveň dám ruku do ohňa a tak skromne žensky si myslím, žeby vyzeralo podstatne prázdnejšie, keby som bývala niekde, kde doprava „šliape“.
Viem, že filozofovať o prešovskej doprave už nie je ani zaujímavé, ani vtipné. Ani tragikomické, lebo už ostalo len to tragické.
Mám to pred očami každý Boží deň. Prešov verzus ktorékoľvek mesto „na vychodze“ by dostalo na miske dopravných váh ťažkú porážku.
Také Lipany prejdem ani neviem ako, obchvat, jeden kruháč, pohodička.
Sabinov prakticky tiež bezproblémový, akurát občas dlhšie kolóny, ale v princípe som od značky v Orkucanoch pri Sanase cirka za 10 minút.
Veľký Šariš ma v doprave nemá čím prekvapiť, šoféruješ, ta šoféruješ.
Giraltovce sa len „skotúľam“, Stropkov (až na akosi husto namaľované priechody) prebehnem tiež.
Levoča ma minule milo prekvapila – prešla som ňou spanilou jazdou, bez zastavenia, po opravenej ceste a nie tankodrome. Levoču lajkujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári