KRAKOV. Kto nemá v hlave, má v nohách. A tak sme prešli 12 kilometrov pešo cez celý Krakov, len aby sme sa zaregistrovali na Svetových dňoch mládeže (SDM). Ukázalo sa, že celkom zbytočne.
Zvýšené bezpečnostné opatrenia, 20-tisíc policajtov v službe a my sme si vošli autom do areálu Misericordiae ako králi. Nikto nás nekontroloval, nikto nám nezabránil v ceste. Ešte šťastie, že sme boli len obyčajní pútnici a nie teroristi.
Hľadanie kampusu
Doprava v Krakove bola kvôli Svetovým dňom mládeže na viacerých miestach odklonená. Navigácia v aute zlyhala, tabule umiestnené pri cestách boli mätúce. Zahraničný pútnik nám ukazuje cestu na mape. „Stále rovno, to nemôžete minúť,“ tvrdil oduševnene.
O pár metrov ďalej, priamo na križovatke, stál tábor. Začalo nám svitať na lepšie časy. Dobrovoľník nás ale rýchlo vyviedol z omylu. „Kampus C je odtiaľto asi tak 7 až 10 kilometrov. Autom sa tam nedostanete. Musíte ísť pešo,“ vysvetľoval nám po anglicky a nás začal oblievať studený pot.
Takú diaľku pešo? Ani za svet! A čuduj sa svete, nejakou bočnou ulicou a božou pomocou sme sa dostali až priamo k areálu.
Prvýkrát v živote začíname veriť formulke ,,Pomáhať a chrániť.“ Policajt nám na mape ukazuje náš kampus. Na otázku, či môžeme ísť ďalej autom, odpovedá, že nevie. A tak pokračujeme v ceste.

Nevšímaví policajti alebo malý zázrak
Autom ideme pomedzi prichádzajúcich pútnikov. Vyzerajú vyčerpane. A to je ešte len 9 hodín ráno.
Cestu lemujú policajti. Stoja tak asi meter od seba po oboch stranách. Jeden z nich nám zamáva. Čakáme, ktorému z nich dôjde, že autom tam nemáme čo robiť. Nikto nás ale nezastavuje.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári