PREŠOV. Do medzinárodnej súťaže 48 hours Project o najlepší krátkometrážny film za rok 2014 sa zapojili o minútu dvanásť. Doslova. Ľudia vybrali ich film ako najlepší. Missing memories z dielne filmárov z Medzian a Prešova ocenili priamo v Hollywoode.

Partia mladých ľudí sa v poslednej chvíli zapojí do súťaže. Napriek času vytvoria skvelý scenár, natočia film. S malou dušičkou a bez veľkých očakávaní ho pošlú organizátorom do Ameriky.

Pri hlasovaní v kategórii Hlas ľudu sa zrazu sen premení na realitu. Získajú cenu, pomôžu dobrí ľudia a oni vycestujú priamo do mekky filmového priemyslu, rovno do Hollywoodu.

Scenár ako z tuctového hollywoodskeho filmu, ktorý sa odohral v meste, v krajine kdesi ďaleko v Európe.

Cesta bola otázna dlho

Už samotný úspech bol úžasný, spočiatku si povedali, že aj to je už veľa. Avšak, foto z Hollywoodu a splnenie snov sa nemusí pritrafiť každý deň.

Rozhodli sa, že to skúsia. Sen vycestovania sa neplnil jednoducho, hlavne z hľadiska prípravy a najmä financií. Či vycestujú, nebolo celkom isté.

„Spočiatku to vyzeralo veľmi slabo, dlhšie obdobie sme mali na účte stále len necelú desatinu z celkového rozpočtu. Napokon sa chvalabohu ozvali sponzori, respektíve firmy, s ktorými sme dohodli spoluprácu a my sme mohli vycestovať,“ spomína Ondrej Martinkovič, producent a režisér filmu.

Formou výmeny za financie a následnými službami vo filmárskej oblasti, ktoré ponúkajú pod hlavičkou firmy JoyMotion si teda okrem peňazí zabezpečili aj prácu na najbližšie mesiace.

Film sa dotkol sŕdc

Do Hollywoodu cestovali štyria: Ondro Martinkovič, Michaela Kučmová, Gabriel Horváth a Jakub Červeňák.

Z Ameriky sa vrátili pred týždňami, dojmy sú ešte stále silné. Hlavným cieľom cesty bol samotný večer oceňovania. Tam sa pred všetkými odpremietalo aj ich ocenené dielo.

„Na začiatku slávnostného večera sme dostali ceny, následne sa premietali víťazné filmy,“ opísal Ondrej.

Odozvy na ich film boli nanajvýš pozitívne, a to aj z radov odborníkov. „Jeden z názorov od samotných organizátorov súťaže bol ten, že film sa dotkol ich sŕdc. To nám utkvelo v pamäti ako veľké povzbudenie,“ hovorí Ondrej.

Ako však vzápätí dodáva, doma sa im ušlo okrem povzbudzujúcich názorov aj veľa opodstatnenej i menej opodstatnenej kritiky.

Napríklad im vyčítali silný zvrat na konci videa, poprípade slabý zvuk. Stále však bolo dosť tých, čo im priali, tešili sa, fandili.

Počas večera nechýbali tiež príhovory. Taktiež boli ako ocenení pozvaní na pódium, kde sa krátko predstavili a podelili o svoje skúsenosti pri produkcii filmov.

Vyvrcholením večera bola záverečná párty, ktorá bola priestorom na nadväzovanie kontaktov a voľnú komunikáciu producentov s účastníkmi a podobne.
 

Vraj skôr vo veselom duchu

Americké oceňovanie na hollywoodsky štýl malo podľa Slovákov typický slávnostný charakter – vyobliekaní ľudia, fotenie pred reklamnou stenou, gratulácie, zoznámenia, príhovory, filmy.

„Tiež sme si uvedomovali, že na jednej strane je to obrovský úspech, ktorý ak chceme – nás môže posunúť vpred a otvára nám nové možnosti, na druhej strane k Oscarovi je to ešte dlhá cesta plná sebazaprení a bojov,“ smeje sa Ondrej.

S triezvou hlavou teda vnímali aj všetko to, čo sa okolo nich dialo. „Skôr sme to prežívali s dávkou humoru ako slávy,“ priznáva Ondrej.

Miesto veľkého biznisu

Amerika ich teda očarila. O Hollywoode sa hovorí aj ako o meste splnených snov. Zaujímalo nás, či to bolo pri ich návšteve „citeľné“. „Ťažko to takto všeobecne zhodnotiť. Myslím, že pravda je niekde v strede – Hollywood určite nie je výlučne dokonalým miestom splnených snov, ale ani vykonštruovaná mediálna bublina. Boli sme tam len veľmi krátko, pre objektívny názor by to chcelo dlhší pobyt,“ povedal Ondrej.

Dodal však, že osobne Hollywood vnímal skôr ako miesto veľkého biznisu a slávy, teda, čo si vyžaduje dosť veľkú daň z pokojného života.

Život je tam však iný ako u nás. „Ide o to, že hlavná ulica je v podstate samý obchod, atrakcie, ľudia poobliekaní za superhrdinov a čo nás prekvapilo asi najviac, na ulici tam žije relatívne dosť ľudí bez domova. Avšak, samozrejme, mimo Chodníka slávy sa nachádzajú slávne štúdiá – a to už je iná káva,“ prikyvuje Ondrej uznanlivo.

Vraj by si vedel predstaviť stráviť tam alebo v Los Angeles pár rokov, ale zvyšok života asi nie, keďže sa sám hodnotí ako lokálpatriot so silnou väzbou na Slovensko a domov.