Vranov verzus Slovan: Obrátené emócie

Šancí bolo minimum. Defenzíva Vranova pracovala na jednotku.KÓ
Šancí bolo minimum. Defenzíva Vranova pracovala na jednotku.KÓ (Autor: Imrich Makó)
Daniel Dedina|11. aug 2016 o 00:00

Kým zo šatne zdolaného sa ozýval radostný pokrik, hráči víťazného celku šli mlčky do kabíny.

VRANOV n/T.  Pre celý Vranov nad Topľou bol duel so Slovanom Bratislava skutočným, toľko proklamovaným sviatkom futbalu. Nielen z hľadiska prestíže, diplomacie, ale aj priamej športovej konfrontácie.

Čakalo sa, že kým prvé dve oblasti dopadnú pre treťoligistu výrazne pozitívne, v priamej zápasovej konfrontácii bude mať jasne navrch jeho súper.

Nakoniec to bolo úplne inak.

Očakávaný nápor favorita neprišiel v úvode, v závere a ani vôbec. Slovanisti mali síce loptu viac na svojich kopačkách, boli technickejším mužstvom, ak by sme však rátali nielen čisté „gólovky“, pretože tých bolo ako šafranu, ale aj náznaky príležitostí, vyhral by dokonca ich súper.

Vzhľadom na „váhové kategórie“ oboch tímov priam šokujúce konštatovanie!

Víťazstvo bolo blízko

Nečudo, že domáci tábor bol po zápase na výsosť spokojný a radosť mu neskalilo ani vyradenie v penaltovom rozstrele.

Zápas so Slovanom Bratislava, osemnásobným majstrom v novodobej histórii Slovenska, sa navždy zapíše do histórie vranovského futbalu.

„Uhrali sme remízu so Slovanom. Mohli sme dokonca vyhrať, ale nepremenili sme svoje šance. Penaltový rozstrel je už lotériou. Hráčom ďakujem za výkon, veľmi sa z toho teším,“ hovoril v eufórii tréner Vranova Bartolomej Petro.

Bodaj by aj nie, ak raz bude bilancovať svoju trénerskú kariéru, ťažko nájde zápas, ktorý mu aj napriek neúspešnému koncu spôsobil väčšiu radosť.

„Na ihrisku sme plnili to, čo sme si povedali v kabíne. Základom bola dobrá defenzíva, nemohli sme si dovoliť hrať otvorenú partiu. Silnou zbraňou sa v našom podaní ukázali byť rýchle protiútoky, škoda, že sa nám aspoň jeden nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca.“

O postupujúcom musela rozhodnúť až streľba z jedenástkového bodu. V ňom preukázal väčšiu zručnosť ligista, hoci aj jeho hráči sa dvakrát pomýlili.

„V treťoligovej súťaži máme určených na túto činnosť trojicu hráčov. Nácviku jedenástok sme sa pred týmto zápasom špeciálne nevenovali,“ priznal Petro.

Nebola to chyba? „Ani nie, chceli sme postúpiť už v riadnom hracom čase,“ zasmial sa výborne naladený vranovský kouč.

Oduševnený výkon domácich očakávali

Výkon Slovana neospravedlňuje ani to, že v jeho zostave nastúpili i hráči, ktorí vo Fortuna lige pravidelne nehrávajú. Rozdiel medzi profesionálmi a amatérmi by mal na ihrisku rozhodne vyzerať inak.

Hoci belasí postupne zapojili z lavičky do hry Kubíka, Lásika i Priskina, na ich stereotypnej a málo nápaditej hre sa toho veľa nezmenilo.

Domáci tím nedokázali prevalcovať ani kondične, napriek tomu, že sa to v úmornom teple v záverečnej tretine duelu všeobecne očakávalo.

„Bol to ťažký zápas, najmä preto, že naša hra v ňom bola veľmi zlá. To, čo sme predviedli, sa nedá nazvať inak ako hanba. S pomocou šťastia, lebo jedenástky sú najmä o tom, sme postúpili, ale to na tom nič nemení,“ tichým hlasom hovoril obranca belasých Boris Sekulič.

Oduševnený výkon Vranova ho neprekvapil.

„Vedeli sme, že domáci dajú do toho všetko. O motiváciu mali postarané, čo je prirodzené, keďže takýto zápas nehrávajú každý rok. Súper dobre bránil, my sme ho chceli prekonať svojou kvalitou, ale vôbec sa nám to nedarilo.“

Práve Sekulič bol v utorok kapitánom Slovana. Asi len tento moment ho mohol hriať pri srdci.

„Cez víkend nás čaká ťažký ligový duel na pôde Ružomberka. Máme pár dní na to, aby sme sa zodpovedne pripravili a predviedli v ňom lepší výkon ako vo Vranove,“ dodal 24-ročný rodák z Belehradu, ktorý v drese MFK Košice odohral 101 ligových a 12 pohárových stretnutí.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Vranov verzus Slovan: Obrátené emócie