Spisovateľ MICHAL HVORECKÝ (39) čítal prednedávnom v bardejovskej Hrubej bašte zo svojej knihy Wilsonov. Predtým sme sa s ním chvíľu rozprávali. O krádeži štátu, samosprávnych chamelónoch, reforme kapitalizmu, Európe, knižnom trhu, informačnom pekle a vybrakovanej slovenskej ľavici.

Aký čas žijeme teraz na Slovensku a v Európe?

Myslím si, že či chceme či nechceme, vstupujeme do éry, ktorá bude asi temnejšia ako sme si možno želali či predstavovali. V celej Európe vidíme prudký nárast populizmu, nacionalizmu, netolerancie. Aj väčší znalci, politológovia a analytici sa zhodujú na tom, že ľudia si väčšinu politikov, ktorí toto reprezentujú, nakoniec zvolia do svojich vlád. No zatiaľ sa to vždy skončilo katastrofou. Že jednoducho asi potrebujeme studenú sprchu.

Je to z hľadiska dejín prirodzené?

Je to niečo nové, pretože svet je momentálne konfrontovaný s fenoménmi, ktoré sme doposiaľ nepoznali. Respektíve, ktoré sa vracajú v nových podobách. Napríklad klimatické zmeny, migračné vlny, nové spôsoby vedenia vojen, nové spôsoby kolonizácie, ale aj nový druh kapitalizmu, ktorý teraz žijeme. Akýsi postkapitalizmus, či postdemokracia. Žijeme dnes vo svete, kde si ako ľudia pravdepodobne musíme vyskúšať nové cesty, pretože nie je daný žiadny recept a neexistuje žiadne riešenie, ktorým by niekto povedal – takto zastavíme nacionalizmus a takto populizmus.

Mnohí ekonómovia a filozofi na jednej strane hovoria, že sme niekde na hrane a nevedia čo ďalej, na druhej strane sa zhodujú sa na tom, že kapitalizmus je jediný systém, ktorý v praxi ako tak funguje.

To je taká obľúbená téza. Stále sa nám vsugerúva pocit, že alternatíva neexistuje a že toto je jediná správna možnosť. Toto sa veľmi darí napríklad Putinovi v Rusku, ktorý tvrdí, že všetky iné alternatívy sú iba horšie. Teda, že toto, čo je tu teraz, nie je ideálne, ale nedá sa nič robiť. Ja v toto neverím a myslím si, že kapitalizmus je reformovateľný. Že ako ľudstvo by sme sa mali pokúsiť hľadať nové cesty. Ukazuje sa, že forma kapitalizmu, akú poznáme, jednoducho nefunguje. Vytvára obrovské nerovnosti, hlbokú frustráciu a nespokojnosť, mnohé skupiny obyvateľstva zostávajú izolované od možností, ktoré má majorita.

Mal by sa teda kapitalizmus reformovať?

Určite áno. Aj keď priniesol veľmi veľa dobrého, hlavne tu vo východnej Európe sa ukazuje, že potrebujeme zmenu. Vidíme to hlavne na príklade Maďarska a Poľska. A hlavne, stratila sa viera v to, čo sa kedysi myslelo, napríklad na Slovensku tesne po revolúcii a ešte dlho v 90. rokoch. Že hospodársky rast prinesie aj rozmach demokracie a občianskej spoločnosti. Tak z tejto ilúzie sme už asi definitívne vytriezveli. Treba posilňovať demokratické štruktúry, treba posilňovať občiansku spoločnosť. My ľudia nemáme byť pasívni, ale aktívne sa zapájať do toho, čo sa deje. Pasivita je cesta do pekla.

Kde ste politicky a hodnotovo?

Ja sa vidím ako moderný liberálny ľavičiar a to znamená, že na Slovensku nemám koho voliť. Aj keď som bol odjakživa hrdý ľavičiar, nikdy som nevolil Smer, ktorý podľa mňa nie je žiadnou sociálnou demokraciou. Rád by som volil nejakú modernú sociálnodemokratickú stranu, trebárs s nejakou zelenou politikou a ľudskoprávnymi hodnotami. Taká ale na Slovensku neexistuje. Takže mám celkom problém. Vždy som musel voliť nejaký kompromis. 

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári