Tréner Anton Tomko: Nevylučujem, že v Prešove ostanem dlhšie

Dva extraligové tituly s Košicami a jeden so Žilinou. Taká je trénerská bilancia Prešovčana Antona Tomka, ktorý sa vrátil do rodného mesta podporiť prešovský hokej. Do novej prvoligovej sezóny povedie tím Prešov Penguins lodivod Anton Tomko vedno s asistentom Petrom Křemenom. S hlavným trénerom sme sa rozprávali o tom, čo ho čaká.

Ste skúsený tréner, ktorý má tri majstrovské tituly z extraligy. Vrátili ste sa domov, do Prešova. Čo očakávate od novej sezóny?

„Po dlhých, asi trinástich rokoch som sa vrátil domov. Aj z rodinných dôvodov som sa rozhodol, že ostanem v rodnom Prešove. Nepôjdem do zahraničia a ponúk zo Slovenska je z roka na rok menej.“

Čo očakávate od hokeja v Prešove?

„Viem, že konečne zimný štadión mesto pridelilo ľuďom, ktorí chcú robiť hokej v Prešove, aj to ma oslovilo, lebo vidím, že za posledné roky to tu chátralo. Nebolo to ono, aj teraz, keď spoznávam to prostredie, vidím strašne veľa zanedbaných vecí v prešovskom hokeji. Sú tu ľudia, ktorí majú elán, víziu, aj preto som ostal v Prešove. Človek chodí po svete, ale tu som sa narodil, začal s hokejom, veľa času som strávil na tomto štadióne. Aj počas mojej ďalšej hokejovej kariéry som sa stále zaujímal o to, čo sa tu deje. A vidím, že je tu veľa roboty, aj nás pri A mužstve. Dôležité je, že manažment chce skonsolidovať financie, vytvoriť podmienky, aby sa nečakalo za peniazmi, ale aby bol príjem stály a platová disciplína nastavená podľa možností klubu.“

Keď už hovoríme o Prešove, vy ste tu za áčko začali hrávať už ako sedemnásťročný. Ako na to spomínate?

„Áno. Hrával som tu od prípravky, cez žiakov, dorast, juniorku. Keď skončila činnosť ZPA a začali vznikať športové hokejové triedy, tak som musel prejsť do triedy na Čsl. armády a bol som súčasť toho žiackeho vývoja. V doraste i v juniorke. Ako hovoríte, v roku 1980 som začal hrávať prvú hokejovú ligu ako sedemnásťročný. Prešiel som si i reprezentáciami do 18 a 20 rokov, potom som prestúpil do Košíc. Bol ešte hlboký socializmus, človek viac pozeral na školu, tak som sa vrátil do rodného Prešova, kde som vyštudoval strojnícku fakultu a potom som začal hrávať tu. Neskôr ma pustili do zahraničia, v Slovinku som pôsobil päť hokejových sezón a vrátil som sa do Prešova. Odtiaľ do Žiliny a následne som pôsobil v extralige.“

Poďme späť do súčasnosti. Po vašom boku stojí tiež skúsený tréner z Prešova Peter Křemen. Ako sa vám spolupracuje?

„On ma vlastne naštiepil touto myšlienkou, aby sme ostali doma a dali to tu trochu dokopy, pretože ten hokej sa uberal, dovolím si povedať, zlým smerom. Vidím, aká bola rozbitá mládež a je opäť na nás, ktorí sme vyrastali tu v Prešove, to dať dokopy. Peter Křemen bol jeden z tých, čo ma oslovili, či by som bol ochotný rozmýšľať o tom, aby som ostal doma.“

Káder sa ešte len tvorí. Aký je?

„Ku kádru je ešte skoro sa vyjadrovať. Skúšame hráčov, musíme to zladiť s tým, aké sú finančné možnosti. Je tu určitý badžet, ktorý treba rozdeliť, chystajú sa zmluvy. Čiže aj keď my si vyberieme z hráčov, ktorí sú tu na skúšku, bude ďalšie kolo rokovaní, či pristúpia na podmienky, aké je im klub schopný poskytnúť. Po konzultácii s vedením klubu som vydedukoval, že chcú ušiť takú perinu, akou sa môžeme prikryť.“