ABRANOVCE. Ešte oficiálne uznaným náboženstvom nie sú. Napriek tomu je ich na Slovensku niečo vyše dvoch stoviek. Stúpenci Hare Krišna majú svojho boha, kvôli ktorému vstávajú už o pol piatej ráno.
Je ich možné stretnúť v netypickom oblečení, prechádzajúc námestím Prešova či Košíc, s hlasným Hare Krišna.
Stúpenci hnutia Hare Krišna našli svoju cestu pri práci s vedomím a mysľou.
Toto náboženstvo na Slovensku nie je zatiaľ zákonom oficiálne uznané, no napriek tomu na Slovensku má toto hnutie dve centrá. V Bratislave a v Abranovciach pri Prešove.
Žijú ako komunita
V malej dedinke a dokonca hneď oproti katolíckemu kostolu. Napriek tomu vraj nažívajú bezproblémovo.
Abranovce sú ukážkovým príkladom toho, ako žijú, obrazne povedané, dva svety vedľa seba.
Ekačakra Dháma je centrum vyznávačov Hare Krišna. V tomto chráme, ako ho nazývajú, žijú slobodní, v domoch v okolí chrámu celé rodiny, ktoré inklinujú k tomuto náboženstvu.
„Tu sme piati a v dedine je asi sedem rodín, taká komunitka ľudí, ktorí sa tu prisťahovali,“ hovorí o asi dvadsiatke tamojších veriacic“ jeden z nich, Michal Kaššák (33).
Sám sa prisťahoval do Abranoviec z Piešťan. Hoci žil predtým aj v Bratislave, na východ ho zlákali nielen nižšie životné náklady, ale aj pokoj.
Duchovne od pol piatej rána
Celkovo je podľa Michalových slov na Slovensku približne 250 ľudí, a to aj vrátane tých najmenej aktívnych či priaznivcov.
„Niekomu sa to páči, príde sa pozrieť, dá príspevok, ale nežije tým životom, ale bežným. Vie o filozofii, číta knihy, zaspieva si Hare Krišna, ale to je všetko,“ opisuje Michal a prirovnáva to k praktizujúcemu a „papierovému“ prežívaniu viery napríklad u katolíkov.
U nich v centre Hare Krišna vstávajú ráno o pol piatej. Do približne pol deviatej sa venujú duchovnému životu modlitbami, meditáciami a obradmi.
„Deň začína ránom, obed je rozbehnutý a večer je útlm. My popisujeme tri kvality hmotnej prírody, ktoré pôsobia na každého, aj na rôzne časové úseky,“ vysvetľuje Michal.
Počas dňa sa starajú o chod a udržiavanie celého areálu a deň znova končia pri duchovnom programe. V chráme žijú oddelene muži a ženy.
Rozlišujú štyri duchovné stavy – študent v celibáte (žije pre chrám, nemá manželku, duchovne sa vzdeláva) čas po oženení – život hospodára (s rodinou v dome, práca, deti), čas, keď sa deti osamostatnia (približne po 50-ke, človek ide do ústrania z hospodárstva a pomaly sa začína venovať intenzívnejšie duchovnému životu) a čas staroby (človek nepracuje produktívne, čas rozvinúť duchovné pochopenie na najvyššiu úroveň).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
