Prešovská župa má novú stratégiu pre stredné školy

PREŠOV. Jednou z vážnych a diskutovaných tém na krajskom zastupiteľstve bola stratégia regionálneho školstva pre budúci školský rok.

V tomto roku bolo vytvorených o 87 tried viac, ako bola reálna potreba. V laviciach ostalo prázdnych okolo 2 500 miest.

Odbor školstva na Úrade Prešovského samosprávneho kraja (PSK) pripravil návrh novej stratégie regionálneho školstva pre školský rok 2017/2018.

Cieľ bol jasný. Zabrániť tomu, aby vznikali ďalšie zbytočné triedy bez žiakov. Je tu ešte jeden fakt, ktorý treba zohľadniť. V 13 okresoch Prešovského kraja bude podľa demografického vývoja stúpať populačná krivka.

Stagnovať bude len v rokoch 2020 a 2021. Jednotlivé školy sa však musia vyprofilovať tak, aby sa ich absolventi vedeli zamestnať.

„V niektorých okresoch sa uvažuje o redukcii tried a to najmä na gymnáziách. Pomenovali sme konkrétne okresy, v ktorých je evidentná stagnácia až regres obyvateľstva a to sa týka okresov Snina, Medzilaborce, Levoča, Stropkov, Svidník aj Humenné. Potom tu máme okresy, kde rastie počet obyvateľov ako sú Prešov, Poprad, Kežmarok aj Sabinov. Rozdelili sme preto okresy na dve skupiny. Na tie, kde by sa nemal zvyšovať počet tried a kde by sa v prípade potreby mohol,“ vysvetlil základný rámec stratégie predseda školskej komisie Marián Damankoš (SDKÚ-DS).

Musia zredukovať triedy

Na gymnáziách v zriaďovateľskej pôsobnosti PSK študovalo tento školský rok 6 636 žiakov, čo je vyše 62 %.

„Veľmi často sme kritizovaní za to, že je v kraji vysoký počet gymnázií, ale kým v Prešove a v Poprade sú naplnené asi na 30 %, čo je prípustné, v iných okresoch, ako je Snina či Humenné, je až 39 – 50 % žiakov. Tam bude potrebné zredukovať počty tried a to sme v zastupiteľstve prijali ako opatrenie,“ zdôvodnil fakty Damankoš.

Toto opatrenie podporí aj dohoda s cirkevnými a súkromnými gymnáziami, podľa ktorej nebudú otvárať viac tried, ako župa.

Cirkevné školy ich tiež mierne oklieštia a súkromné prisľúbili redukciu o 30 %.

„Je teraz ťažké predpokladať, či sa nám podarí znížiť počet tried. Niektoré okresy sú špecifické. Treba pochopiť situáciu napríklad v Snine, kde nie je záujem o odborné školy, lebo jediná veľká fabrika tam zanikla a absolventi sa nemajú kde uplatniť. Je pochopiteľné, že si vyberú gymnázium, ale to zároveň znamená, že odídu z okresu študovať a možno aj pracovať a už sa nevrátia,“ dodal šéf odboru kultúry na Úrade PSK Karol Lacko.

Podarí sa presmerovať odborné školstvo?

Na 60 stredných odborných školách v pôsobnosti PSK študovalo v školskom roku 2015/2016 19 195 žiakov, čo je vyše 85 %.

Prax však potvrdila, že zameranie niektorých škôl už nevyhovuje súčasnému trhu práce.

Veľa absolventov smeruje s výučným listom na úrad práce a hoci je to všeobecne známy fakt, v sieti škôl sa zatiaľ výrazné zmeny nestali.

„Chceme o tomto probléme znova diskutovať so stavovskými organizáciami, úradom práce aj odbornými komorami. Je to veľmi problematické, lebo keď zamestnávateľom položíme otázku, ktoré profesie by vo svojich firmách potrebovali, nevedia na to odpovedať. Rozumiem im, trh sa mení rýchlo a vzdelávanie trvá 4 – 5 rokov, ale musíme nájsť spoločné východisko, aby štúdium na našich školách nebolo len jednosmerným lístkom na odchod z regiónu, keď sa tu nevedia uplatniť,“ povedal o ďalších opatreniach Damankoš.

Riešením malo byť duálne vzdelávanie

Bol to jeden z nástrojov, ktorý mal umožniť študentom lepšiu uplatniteľnosť na trhu práce.

Systém platí od septembra 2015, ale v Prešovskom kraji len 7 firiem ponúklo školám spoluprácu a duálne vzdelávanie využívalo tento školský rok len 124 žiakov.

Podľa šéfa odboru školstva Karola Lacka je problém v tom, že v kraji je málo stabilných firiem, ktoré by zaručili proces praktického vyučovania na 4 roky. Ich skúsenosti sú také, že so školami uzatvárajú zmluvy prevažne na 1 rok.

„Budeme sa snažiť naplniť literu zákona o tejto forme vzdelávania, ale nie som si istý, či sa nám to podarí,“ konštatoval Karol Lacko.

Predseda PSK Peter Chudík ešte pred hlasovaním o stratégii poslancom pripomenul, že aj keď sa hovorí o stúpajúcej demografickej krivke, treba si uvedomiť, že nárast žiakov bude najmä z rómskej populácie a tí si zrejme nevyberú gymnáziá, ale skôr odborné školy.

Odporúčal poslancom, aby sa k stratégii postavili racionálne a prispôsobili špecifické potreby okresov reálnej praxi.

Poslanci síce s istými výhradami, ale predsa odsúhlasili novú stratégiu rozvoja regionálneho školstva v kraji. Tá sa má stať podkladom pre Všeobecne záväzné nariadenie pre školský rok 2017/2018.

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 27/2016, v predaji od 30. 8. do 5. 9.