RASLAVICE. Raslavice ležia v severovýchodnej časti Šariša, v oblasti, kde viac kostolov a kaštieľov v rámci jednej obce je raritou. Obec bola významná od počiatkov osídlenia.
O tom, že Raslavice boli významnými od počiatkov osídlenia, svedčí množstvo vzácnych nálezov už od praveku, čo súviselo najmä s ich polohou. Ležali totiž na významnej obchodnej ceste.
Dedina vznikla v 12. – 13. storočí. Najstaršie osídlenie dokazuje okrem archívnych materiálov aj stredoveký kostol sv. Trojice, ktorý je najstaršou pamiatkou v obci.
Jeho výstavba siaha až do 13. storočia. Stredoveký kostol bol zasvätený sv. Alžbete a patrí medzi ojedinelé sakrálne stavby na Šariši, ktorých vznik je možné datovať už do románskeho obdobia.
Väčšina stredovekých architektonických detailov však bola v neskoršom období zničená, a tak ostala len hrubá stavba zo stredoveku.
„Charakterizuje ju vysoká hranolová veža so strieľňami, múry lode a čiastočne svätyňa. Prevažná časť hodnotných detailov pochádza z prestavieb z obdobia 17. – 18. storočia. Sú to najmä klenby, piliere v interiéri, štuková výzdoba na fasádach, no najväčšiu vzácnosť predstavuje konštrukcia krovu, autenticky zachovaná od konca stredoveku,“ popísal detaily kostola odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.
Kostol sv. Mikuláša
Ako sme už spomínali, obec má viacero pamiatok. Ďalšou z nich je kostol sv. Mikuláša.
Podľa odborného radcu Sabola vznikol začiatkom 19. storočia na mieste dreveného chrámu, o ktorom je zmienka už z roku 1345.
Zaujímavosťou je, že už vtedy bol zasvätený sv. Mikulášovi, pričom toto patrocínium pretrvalo nielen celé obdobie stredoveku a novoveku, ale zachovalo sa dodnes.
Ďalšou zaujímavosťou je, že drevený kostol mala slovenská časť Raslavíc a druhá, maďarská časť mala murovaný kostol sv. Alžbety. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má obec viac pamiatok, ako je bežné.
„Klasicistický kostol sv. Mikuláša je menší, s obdĺžnikovou loďou, oblo ukončenou svätyňou a bez veže. Objekt prešiel od svojho vzniku len jednou výraznejšou prestavbou, keď k nemu bola v druhej polovici 20. storočia z južnej strany nevhodne pribudovaná veľká sakristia. Najviac členenú má východnú, hlavnú fasádu s vysokým trojuholníkovým štítom, vertikálne fasádu členia v klasicizme bežné lizény. Loď je krytá dvomi poľami pruskej klenby, dosadajúcej na bohato profilované hlavice pilierov. Presbytérium je ukončené konchou,“ vysvetlil Dominik Sabol.
Ako ďalej dodal, kostol predstavuje jeden z mála klasicistických vidieckych sakrálnych objektov s ešte starými barokovými prvkami.
Fakt, že sa v 19. storočí chrámy v takom veľkom počte nestavali, zvyšuje jeho význam, ktorý tak nespočíva len v jeho architektonických hodnotách. Napriek tomu nebol zaradený medzi kultúrne pamiatky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
