Christian Picciolini je mužom s príbehom plným emócií. Bývalý líder extrémistického hnutia Chicago Area Skinheads chodí po mnohých krajinách sveta a opisuje svoj život. Život, v ktorom si vyskúšal pravicový extrémizmus i pseudo pocit moci.

Jeho rodičia boli talianski emigranti, ktorí našli domov v Chicagu. Ako si zaspomínal, v mladosti mal rád šport, futbal, bejzbal. V puberte sa objavili prvé otázky o  tom, čo je zmysel života. „Žil som s rodičmi. Ale v 14 rokoch som chcel byť nezávislý,“ začína Christian.

Keďže nemal medzi rovesníkmi veľa priateľov, kdesi v podvedomí hľadal kamarátov i ochrancov. Tak sa stretol so skinhedmi.

„Bol som fascinovaný silou, ktorú tí ľudia mali,“ vrátil sa do čias dospievania mladý muž. Zdalo sa mu, akoby viedli jeho myseľ. „Cítil som sa bezmocný do 14 rokov, nebol som obľúbený, ale teraz sa všetko zmenilo.“ Priznáva, že bol veľmi ľahko ovplyvniteľný. Vtedy býval oproti skinhed. Vraj, ak by tam bola napríklad tanečná škola, tak by bol tanečníkom či baleťákom.

Cítil som sa dôležitým

Picciolini si hľadal miesto, kam by mohol patriť a našiel ho. Okolo neho sa zhromaždila partia ľudí, ktorí mu boli priateľmi. Aspoň vtedy to tak vnímal. „Robili ma silnejším, dôležitejším.“ Za jeden z kľúčových okamihov pokladal situáciu, keď počas bitky jeden muž namieril na neho, ale pištoľ sa mu zasekla.

Jedného z partie však potom zbili do bezvedomia. „Bol som najstarším v partii a mnohí ľudia na mňa pozerali ako na vodcu. Veril som, že môžem robiť čokoľvek.

"Dnes viem, že sila, ktorú som mal, bola falošná, bol som slabý, ale cítil som sa opitý mocou,“ opísal svoje pocity z mladosti. Pri mladších členoch veril, že im dokáže dať riešenie, ponúkne im raj.

„Ľudia prichádzali zakrátko do partie, akceptovali, verili v silu organizácie. Bol to istý druh hry, ľudia urobili čokoľvek,“ opisoval Picciolini.

Svoje extrémistické presvedčenie postavil na nenávisti. Aj napriek tomu, že nikdy bližšie nepoznal černochov či gejov. „Myslel som v prvom rade na seba. Nenávidel som druhých, ale viem, že to bolo len preto, lebo som nenávidel seba.“

Čo vtedy pokladal za víťazstvo, dnes vníma ako kruté zaslepenie. Partia nebola tým, za čo ju pokladal.

„Dnes viem, že to bola falošná sila. Nerešpektovali ma, nemilovali ma, len ma využili.“ Zmena nastala, keď mal 19, zamiloval sa, oženil a narodilo sa mu dieťa. Vtedy pochopil, že život nie je len o nenávisti, ale je najmä o láske.

Hoci manželstvo sa mu nepodarilo udržať a prišlo ťažké obdobie, sľúbil si, že bude o svojom príbehu hovoriť všetkým na svete. „Môj život sa stal lepší, cítim sa šťastný, milovaný,“ povedal Christian. Ako hovorí, život nie je o nenávisti, ale o láske.

Upozorňoval na ľudí ako je Kotleba

Bývalý skín sa dotkol aj aktuálnej situácie na Slovensku vzhľadom na prítomnosť extrémistickej skupiny v parlamente.

„Ľudia ako Kotleba? Sú to ľudia, ktorí ti sľúbia raj, ak ich budeš nasledovať. Že sa o teba postarajú, ochránia, iba viera v neho ťa ochráni. Ale on ti klame. Je to extrémizmus a ten je oveľa nebezpečnejší.“ Sám sa vraj stretol počas svojich terajších prednášok s tým, že sa mu mladý muž otvorene priznal, že volil Kotlebu.

„Bál som sa, čo bude ďalej, imigranti, situácia vo svete a na Slovensku. A jemu som veril, že ochráni mňa aj moju rodinu,“ cituje mladíka Picciolini. Ako zdôraznil, podstatné je, že človek si uvedomí svoj omyl a nebude ho opakovať. Aby sa nemusela história opakovať.

Objíme aj Róma

Christian si počas rozprávania svojho príbehu na návšteve Prešova zaspomínal na situáciu, ktorá sa mu stala v susedných Košiciach.

„Bol som v parku, v Košiciach, keď ku mne prišiel muž, ktorý vyzeral ako bezdomovec. Bol Róm a žiadal peniaze. Nemal som žiadne, ale spomenul som si, že mám nejaké drobné vo vrecku. Štyri eurá. Toľko, čo by stála káva a croissant. Dal som mu ich. On sa vtedy rozplakal. Čo pre mňa znamenali štyri eurá, pre neho znamenalo život,“ zaspomínal si na emotívne chvíle.

„Ten muž sa mohol najesť. Objal ma, pobozkal, plakal. A poďakoval mi po anglicky – thank you.“ Tieto okamihy sú podľa Christiana skutočným životom. „Nepoznal som jeho meno, nevedel som, odkiaľ je, ale v tej chvíli sme mali rovnaké emócie, boli sme na rovnakej vlne.“

Christian Picciolini je autorom úspešnej knihy Romantic Violence: Memoirs of an American Skinhead. Preklad tejto knihy pripravuje vydavateľstvo Petit Press na január budúceho roka.

Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 39/2016, v predaji od 4. 10. do 10. 10.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári