PREŠOV. Festival Jazz Prešov je už 25 rokov umeleckým sviatkom metropoly Šariša.
Každý z návštevníkov má svojich favoritov, svoje spomienky, svoj príbeh spojený s týmto podujatím.
Nie som žiadny džezmen, ale raz za rok takúto muziku, nota bene v takom kvalitnom obsadení nielenže znesiem, ale vyslovene sa z nej teším.
Tu je zopár spomienok.
Do Prešova chodia rok čo rok veľké mená nielen džezovej scény zo Slovenska, blízkeho okolia i zo zahraničia. Niektoré koncerty sa vymazali z pamäti, iná sa do nej vryli natrvalo.
Každý si našiel to svoje, jedných očarilo to, iných ono, málokto ostal chladným, o čom svedčí, že ľudia sa na „džezáky“ vracajú rok čo rok. Tu je zopár mojich útržkovitých zážitkov.
Mike Stern namäkko
Keď mala prísť na Jazz Prešov 2012 veľká hviezda Mike Stern, organizátorka Jana mi vravela, že z rozhovoru nebude nič, lebo má v zmluve klauzulu „no interviews“.
Nevadí, vravel som jej, rozhovor mi netreba, nie sme džezové noviny a o festivale napíšem tak či tak.
Všetko bolo inak. Koncert som si vychutnal, tak ako stovky ľudí pod pódiom a po ňom som išiel za Sternom, ktorý bol – hoci s muzikou pochodil celý svet – zjavne namäkko.
Dali sme sa do reči, moja chatrná angličtina sa razom zmenila na normálny komunikačný jazyk a vyšiel z toho celostranový rozhovor.
„Ľudia sú tu veľmi milí a prekrásni. Bolo pre nás ľahké hrať pre týchto ľudí, vtiahnuť ich do našej hudby, lebo boli vnímaví a búrlivo reagovali. Fakt drahocenní ľudia. Baví ma hrať pred takýmto publikom a s touto kapelou, lebo moji spoluhráči sú skutočne vynikajúci. Užívame si veľa zábavy. Aj tu by sme chceli zostať dlhšie, ale nemôžeme, presúvame sa do Bratislavy,“ rozplýval sa Mike.
Nenápadný hosť Józef Skrźek
Mike Stern nebol jedinou hviezdou, ktorá sa v krásnej historickej sále „zmenila“ na človeka z mäsa a kostí.
Pri schodíkoch k pódiu som stretol jedného z účinkujúcich.
Vyšlo najavo, že je to Józef Skrźek.
Vystúpiť mal ako hosť Pavla Jakuba Rybu.
Ten Skrźek z poľskej legendy SBB? Krútil som hlavou. Presne ten.
Aj z toho vznikol neplánovaný rozhovor, v ktorom sme popri hudbe napríklad prebrali Jánošíka, kde sme sa zhodli, že nebol ani Poliak, ani Slovák, ale Goral.
A tento známy muzikant sa priznal, že má trému. Takže mu vlastne týmto interview robím zle, opáčil som.
„Nie, nie. Je to dobré, aspoň trochu ubehne čas. Keď tu stojím, mám trému a nepríjemný pocit, to vždy. No v momente, keď vyjdem na pódium, to zo mňa opadá,“ reagoval.

Autogram od Bennyho Golsona? Hlupák som...
Videli ste americký veľkofilm Terminál?
Tom Hanks tam hrá chlapíka z fiktívnej východnej krajiny uväzneného na newyorskom letisku. Jeho cieľom bolo prísť na koncert Bennyho Golsona a získať od neho autogram, čo sa mu po dvojhodinových filmových peripetiách podarilo.
A presne tento Benny Golson, ktorý hral vo filme samého seba (!), bol hviezdou prešovských „džezákov“ v roku 2012.
Samozrejme, v zákulisí bol nesmierne príjemný, všetko podpisoval a fotil.
Aj ja mám s ním foto, i rozhovor sme spravili, kamarátkinej dcére som „vybavil“ autogram.
Ale to, aby som si trebárs kúpil CD a dal ho podpísať, alebo aspoň si vypýtal podpis na papier, mi na um nezišlo.
Tak v Amerike o tom točia filmy a ja, blbec, som si autogram nevypýtal, hoci som ho mal pred nosom. No blbec. Nič to.
No stretnutie to bolo príjemné.
„Nepijem žiadny alkohol, vrátane piva. Ani nefajčím,“ vysvetlil vtedy 83-ročný umelec, prečo je stále vo forme a koncertuje po celom svete.
Ralph Towner a jeho nočný koncert
Tak na tento koncert nezabudne nikto, kto na ňom bol. Ralph Towner bol hviezdou jubilejného 10. ročníka „džezákov“, no priletieť včas sa mu pre problémy lietadla nepodarilo.
To, čo predviedli prešovskí diváci, bolo niečo nezabudnuteľné.
Ako záskok, na skrátenie čakacej doby prišiel narýchlo Gapa so svojou vtedajšou kapelou In medias jazz.
Časť divákov sa pochopiteľne rozpŕchla, viac než stovka však zostala.
Towner prišiel o jednej v noci, ako tvrdý profík sa ešte dlho ladil a potom začal hrať.
Ospalý a unavený som už chcel ísť domov, ale kamarát Peter ma presvedčil, nech nebláznim, keď už sme toľko čakali.
Vydržal som, hoci je pravda, že počas príjemných tónov na akustickej gitare som neustále zadriemal a vždy som sa prebral na potlesk.
Koncert to bol nezabudnuteľný, končil niekedy o pol tretej ráno.
Dokonca som nemusel ani zháňať taxík na Hlavnej, tuším to bol Fando Cmar z Mlokov, kto sa dobrovoľne podujal rozviesť viacerých návštevníkov „proti noci“ do ich domovov. Ďakujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári