SVIDNÍK. Tesne pred Vianocami, v decembri 2014, protestovalo viac ako 200 žien z fabriky I.C.A. vo Svidníku za svoju prácu, nezaplatenú mzdu a teplo na pracovisku.
Spor zamestnancov, odborov, inšpektorátu práce a hygieny s talianskymi majiteľmi a vedením firmy trval dva roky. Úplne štandardné podmienky v meste s takmer 20% nezamestnanosťou sa nakoniec podarilo vyrokovať.
Odborári aj zamestnanci hovoria o malom víťazstve. Obavy ale zostali.
Inšpektorát práce udelí firme I.C.A. Svidník pokutu Čítajte Taliani vychladli, začali kúriť
K štrajku, ktorý podporil aj svidnícky primátor Ján Holodňák (nez.), vtedy dohnala ženy neúnosná situácia. V zime pracovali aj pri teplote 13°C, majiteľ im na mzdách dlhoval 30-tisíc eur, mzdu im upravoval podľa toho, koľko mal mesiac dní, dlhodobo museli pracovať za menej ako 300 eur mesačne. Ženy s dvadsaťročnou praxou vo fabrike nemali ani na živobytie.
„Chceme žiť, nie živoriť. Chceme to, čo nám patrí. Novodobí otrokári. Dajte nám mzdu a primerané pracovné podmienky. Chceme pracovať za lepšiu mzdu,“ hlásali na štrajku transparenty v rukách šičiek.
“Trvalo to trochu dlho. Museli sme do toho zapojiť aj inšpektorát práce, hygienu, kontroly a na vedenie spoločnosti dosť zatlačiť.
„
Do kauzy sa aktívne vložili odbory. Michal Viravec a Jozef Balica začali s vedením spoločnosti rokovať. Štátnym inštitúciám podali desiatky podnetov, organizovali tlačovky, burcovali verejnosť aj médiá.
Majiteľ Piero Bucalo a riaditeľ Stefano Vanzan najprv hrozili zavretím a presunom výroby do zahraničia a odkazovali zamestnancom, aby sa viac hýbali a priniesli si deky.
Po niekoľkých kontrolách z inšpektorátu práce a hygieny však pochopili, že nepodnikajú niekde v Kambodži a začali s odborármi komunikovať, dlhy postupne splácať a podmienky na pracovisku zlepšovať.
Štrajk za štandartné podmienky v decembri 2014. (zdroj: Mario Hudák)Odborár: Veci sa zmenili
„Momentálne je to dobré, dlhy nám majiteľ vyrovnal, výplaty dostávame tiež, aj keď niekedy neskôr. A zatiaľ je aj teplo, no teraz sa ešte netopí, pretože nie je zima, tak uvidíme, keď prituhne“ komentovala situáciu jedna zo svidníckych šičiek, ktorá zo strachu nechcela byť menovaná.
„Čo sa týka minimálnej mzdy, áno jednej skupine pracovníkov to majiteľ upravil, všetkým však nie, teraz čakáme, čo bude od nového roka. Ja tu robím už trinásť rokov a v hrubom zarábam 460 eur, som v druhej triede,“ povedala nám iná anonymná zamestnankyňa a členka výboru odborov.
„Poviem vám to takto, tu platí – keď nie si spokojná, môžeš ísť preč. A keďže nechcem byť spoločnosti na ťarchu a práca vonku mi nevyhovuje, zmierila som sa s tým a robím čo môžem. Vďaka aspoň za odbory, pretože sa minimálne je na koho obrátiť,“ dodala.
Svidnícky zástupca odborového zväzu Michal Viravec je spokojný.
„Taliansky majiteľ má vyrovnané všetky podlžnosti voči zamestnancom,“povedal.
„Trvalo to trochu dlho. Museli sme do toho zapojiť aj inšpektorát práce, hygienu, kontroly a na vedenie spoločnosti dosť zatlačiť.“
„Čo sa týka tepla, namontoval nový kotol a ten funguje, takže aj teplo momentálne vo fabrike je. Odkedy sme ako odborový zväz Kovo vstúpili do rokovania, veci sa pohli a zmenili k lepšiemu, osobne som maximálne spokojný,“ dodal Viravec.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 42/2016, v predaji od utorka 25. 10. do 1. 11.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
