PREŠOV. Ľudské telo, ale psie srdce. Krutá doba, ale predsa chuť žiť. Do akej miery človek môže zasahovať do diela prírody?

Zaujímavé spracovanie titulu Psie srdce z pera Michaila Afanasieviča Bulgakova prináša Divadlo Jonáša Záborského.

Réžie sa pri tejto prvej hre v aktuálnej 74. divadelnej sezóne ujal umelecký šéf Michal Náhlík.

„Podarilo sa mi výnimočne dlhšie predstavenie ako som sám u seba zvyknutý,“ povedal s úsmevom režisér, ktorý na domácej pôde, v priestoroch malej scény divadla, využil rôznorodý umelecký kolektív.

A také je aj herecké obsadenie hry, keď sa na jednom mieste stretávajú profesorka medicíny, zástupcovia proletariátu, človek závislý na morfiu či operná diva.

„Sú to ľudia, s ktorými prichádzal do styku Bulgakov,“ povedal na margo postáv Náhlík. Práve tento autor patrí k jeho obľúbeným spisovateľom.

„Neuveriteľne ho zbožňujem a myslím si, že si zaslúži, aby bol na viacerých doskách,“ skonštatoval režisér.

Psie srdce. Nová hra v DJZ. (zdroj: René Miko)

Z profesora sa stala profesorka

Hra sa odohráva prevažne v jednom byte, ktorý je zároveň aj ordináciou. Tu prebieha nielen ordinovanie, ale tiež nejeden experiment s ľuďmi a zvieratami. Profesorkou, ktorá sa nimi zaoberá, je Kveta Stražanová.

Podľa pôvodnej literárnej predlohy je jednou z hlavných postáv profesor. V prešovskom divadle však došlo k „rodovému prerodu“ postavy.

Výber nebol náhodný.

„S Kvetou sme dlho nespolupracovali a chcel som s ňou robiť a robiť Psie srdce. A tiež na profesora potrebujete mať charizmatický charakter. A ona to spĺňa všetko,“ skonštatoval Náhlík, podľa ktorého v tomto prípade pri role na pohlaví nezáleží.

Postavu profesorky Filippy Filippovny Preobraženskej si Kveta Stražanová pochvaľovala.

„Robila som všetko možné aj nemožné pre svoju rolu,“ vyznala sa.

Aj jej je autor blízky, Bulgakova má veľmi rada a jeho kniha Majster a Margaréta „je pre mňa akoby biblia, ktorú dookola čítam.“ Svojej úlohy sa opäť zhostila bravúrne a na doskách predviedla herecké majstrovstvo.

Problematika omladzovania s nadhľadom

Táto hra má nielen politický motív, ale tiež sa tu načrtáva motív večnej mladosti a omladzovania.

„Ten je aj v súčasnej spoločnosti v rámci všetkých plastických kliník dávaný do popredia. Z chirurgov sú celebrity a po svete chodí veľa zvieratiek, oblúd botoxových. Myslím, že to nie je s matkou prírodou v poriadku v tejto chvíli,“ skonštatoval Náhlík.

Podľa neho sa na problematiku nepozerali len dramaticky, ale i vďaka satire a cynizmu Bulgakova trošku s nadhľadom.

Aj postava Preobraženskej časom zistí, že to, čo robí, je totálna hlúposť. Meniť a „skladať“ ľudské telá, napríklad aj prostredníctvom zvieracích orgánov.

Túžba človeka po zmene podľa Stražanovej nie je ničím novým.

„Pomaly mám pocit, že všetci budeme takí rovnakí, veď predsa miss, to nie sú ony, to sú plastickí chirurgovia,“ dodala herečka.

Hudobné duo. Ján Ivan a Slavomíra Fulínová. (zdroj: René Miko)

Z psa človek či z človeka pes?

Profesorka sa počas svojho ordinovania v nadštandardne veľkom 7-izbovom byte nevyhýba experimentom. Napríklad aj v prípade psa Šarika, z ktorého vyberie orgány a vloží ich do tela bývalého trestanca.

„Narodí“ sa tak Polygraf Polygrafovič Šarikov. Toho si zahral Lukáš Šepták.

„Úprimne sa teším z tejto svojej postavy, aj keď dúfam, že s ňou mám čím menej spoločného. Patrí do kategórie psychopostáv, pár som ich už hral,“ prezradil Lukáš.

Hru si prečítal v rusko-slovenskej verzii, počas prípravy sa zameriaval napríklad aj na psie správanie.

„Rozmýšľal som o tom, čo je, kto je pes, vyrastal som so psom, teda sú mi blízke tie tvory. Bolo to o tom, aké má pes výrazové prostriedky,“ povedal Lukáš.

Pri povahe trestanca vraj tiež pri skúšaní k tomu došiel akosi spontánne.

„Šlo to nejako ľahko, človek keď začne brázdiť v prízemných vodách, tak to nájde,“ vysvetlil.

Počas skúšok sa vraj dobre bavili, napríklad pri scénách s vidličkou či pri typicky „psom správaní“ s jej hereckou kolegyňou Silviou Donovou, ktorá hrala Vasnecovovú.

„To sme nevedeli, ako to dopadne,“ prezradil Lukáš na margo scény, pri ktorej v nácvikoch vraj išli od smiechu do kolien všetci prítomní. Počas generálky to však profesionálne herci ustáli

Titul vyšiel až po autorovej smrti

Celá hra má viacero momentov, počas ktorých padnú zaujímavé myšlienky. Napríklad dumka o tom, že „kríza nevzniká v záchode, ale v ľudských hlavách,“ z úst Kvety Stražanovej. Stotožňuje sa s touto myšlienkou?

„Áno, určite áno. S mnohými nie, ale s mnohými myšlienkami sa stotožňujem. Často sa urobí bu-bu, ale ja si myslím, že ani krízy neexistujú, niekto ich povymýšľa, aby ľudia sa báli. Osobne sa nazdávam, že je to umelo vyvolané,“ povedala Stražanová.

O hudobný sprievod sa na akordónoch vo väčšine predstavenia postaralo duo Slavomíra Fulínová a Ján Ivan, pričom Ivan si vyskúšal premiérovo aj hru na balalajke.

Nepochybne upútajú aj úchvatné spevácke prevedenia divadelného ansámblu, ktoré v spojení s ruskými melódiami dotvoria skutočne dôstojný hudobný rámec hry.

Scénu mala opäť na starosti Anita Szökeová, kostýmy Lenka Kadlečíková a hudbu Juraj Haško.

Premiéru bude mať Psie srdce na Malej scéne DJZ už v piatok (28. 10.).

Napäté situácie. Nebudú v predstavení chýbať. (zdroj: René Miko)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári