PREŠOV. O gréckokatolíckom prešovskom biskupovi a mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi natočili nový dokumentárny film. Jeho premiéra bude vo štvrtok v Prešove v PKO – Čierny orol.
Ako povedal hovorca gréckokatolíckej Prešovskej archieparchie Ľubomír Petrík, premiéra sa uskutoční v predvečer 15. výročia blahorečenia Gojdiča OSBM pápežom Jánom Pavlom II. v Ríme.
„Výber Čierneho orla v Prešove ako miesta premiéry je zámerný, pretože 28. apríla 1950 sa práve na tomto mieste uskutočnil neslávne známy tzv. Prešovský sobor, na ktorom bola totalitnou mocou likvidovaná Gréckokatolícka cirkev v bývalom Československu, ktorej biskupom bol vtedy Pavel Peter Gojdič,“ povedal Petrík.
Podľa Petríka osobnosť Gojdiča morálnym profilom prekonala hranice nielen Prešova a rodnej krajiny, ale aj hranice rozdeľujúce ľudí do kategórií na tých, ktorí majú právo na ľudskú dôstojnosť a tých, ktorým sa odopiera.
Postavil sa proti holokaustu
„Jedinečný životný príbeh človeka, ktorý sa vedel postaviť proti holokaustu i proti každej totalite, proti lži a neláske. Gréckokatolícky biskup mučeník Pavel Peter Gojdič mal odvahu zastať sa utláčaných a biednych. Pravdu a lásku povýšil aj nad svoj život,“ povedal s tým, že jeho biskupské heslo „Boh je láska, milujme ho“ vyjadruje, odkiaľ čerpal silu milovať nadovšetko.
Zároveň dodal, že Gojdič sa stal prvým novodobým svätcom na Slovensku.
Kto bol biskup Gojdič
Biskup Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch ako syn gréckokatolíckeho kňaza.
Základnú školu navštevoval v Cigeľke, Bardejove a Prešove.
V Prešove – hlavnom centre Šariša, absolvoval gymnaziálne štúdiá a začal štúdium teológie, ktorú dokončil v Budapešti.
Prešovský biskup Ján Vályi ho 27. augusta 1911 vysvätil za kňaza. Rok pôsobil ako kaplán pri svojom otcovi v Cigeľke. Potom bol prefektom v eparchiálnom internáte a vyučoval náboženstvo na meštianskej škole.
Neskôr zastával viaceré posty na biskupskom úrade a bol zároveň kaplánom v Sabinove. V roku 1920 vstúpil do baziliánskeho kláštora na Černečej Hore pri Mukačeve a prijal rehoľné meno Pavol.
Za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie bol vymenovaný 14. septembra 1926 a o šesť mesiacov neskôr, 25. marca, bol v rímskej bazilike svätého Klimenta vysvätený za biskupa.
Ako biskup pracoval na vzraste jemu zverenej cirkvi. Rozvíjal úctu k Najsvätejšej Eucharistii a k Božskému Srdcu.
Zriaďoval nové farnosti na západe a zaslúžil sa o vznik prešovského sirotinca a gréckokatolíckeho gymnázia. Podporoval ďalšie už existujúce vzdelávacie inštitúcie a rozvíjal cez vydavateľstvo Petra publikačnú činnosť.
V roku 1939 dostal pod správu aj časť Mukačevskej eparchie, ktorá po vzniku prvej Slovenskej republiky ostala na jej území. V tomto období požiadal pre nezhody so štátnou mocou o uvoľnenie z úradu, no pápež ho namiesto toho 8. augusta 1940 vymenoval za prešovského sídelného biskupa.
Počas druhej svetovej vojny ako jediný katolícky biskup verejne vystúpil proti deportáciám Židov.
Koniec životnej púte
Po skončení vojny pápež potvrdil jeho jurisdikciu na území celého Československa. Po nástupe komunistickej moci ho v roku 1950 počas Prešovského soboru uväznili a nasledujúci rok pre vlastizradu odsúdili na doživotie a stratu všetkých občianskych práv.
Internovali ho vo viacerých väzniciach, fyzicky a psychicky mučili.
Pápež Pius XII. ho svojím listom k sedemdesiatinám povzbudzoval vo vytrvalosti.
Zomrel 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín.
Pochovali ho pri leopoldovskej väznici v hrobe označenom číslom 681. V roku 1968 jeho pozostatky preniesli do Prešova.
V roku 2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil na Svätopeterskom námestí za blahoslaveného.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
