PREŠOV. Novým albumom vymietli šuplíky, za ten predošlý získali cenu. Na svojom konte majú vyše tisícky koncertov, sú obľúbení u divákov i kritiky, zároveň sú neprijateľní pre underground i „komerčákov“. To sú Chiki liki tu-a. Na scéne sú vyše dvadsať rokov a stále dokážu prekvapiť. Teraz pripravili nové CD s názvom 3x4=13, ktorým sa vrátili k svojim (a nielen svojim) starším skladbám a vydali sa na turné. To bude mať aj dve zastávky v rodnom meste. V prešovskej Christianii sa Chiki liki tu-a predstavia v piatok (4. 11.) a v sobotu (5. 11.). Veľa dôvodov na rozhovor s tvárou kapely Martinom Višňovským. V interview je použité tykanie, aby nestratilo na autenticite.

Veľmi rýchlo ste spravili novú platňu, ale to nie je radový album. Je tam dokonca pieseň od Kathegoris muflon, vaše staré hity. Prečo ste to takto riešili?

„Nápad bol už dávno. My sme mali rôzne nahraté veci, ktoré boli kade tade. Boli sme z toho takí smutní, aspoň ja som bol vytočený, že to nemá taký komplexný tvar a evidentne to vždy tak je, že keď na niečo zabudneš, tak prejde rok, dva, tri roky a už je koniec. Čiže v podstate ten nápad zgrupiť dokopy bol dávno, ale ten hlavný impulz bolo to, keď sme dostali to ocenenie. Vtedy sme dostali nápad, že za pol roka urobíme toto a to bude pre tých fanúšikov, ktorí nám poslali hlas.“

Ako ste vlastne vyskladali tento album?

„V podstate sú tam také tri hlavné kategórie, čiže dali sme tam živé nahrávky, napr. z tisíceho koncertu. Medzi nimi Pod balkónom, to majú ľudia na koncertoch veľmi radi a tá reálna nahrávka vôbec nekorešponduje s tým, ako ju hráme naživo. Potom sú tam coververzie. Robili sme ich pre viacerých ľudí, ale nechceli sme tam montovať také veci, čo sme nahrali pre Filipa alebo pesničku Eda Klenu. Tie sme nechceli dať, dali sme ten Kathegoris – raz sme to hrali na zvukovke a bolo to super, Otras, lebo tých sme mali radi a Navaru, s ktorou sme začínali. Je to taký tribute. Čo sa týka tretej časti, máme veľa rozpísaných nôt pre tanečný orchester a bolo nám ľúto, že sme to nikdy nemohli počuť, vždy sme to hrali len naživo. Tak sme sa rozhodli, že takto zhmotníme dve staré a dve nové piesne. Z toho sme to pospájali dokopy.“

Nechceli ste tam dať nejakú úplnú novinku?

„Pôvodne bol taký nápad, ale dátumy išli príliš rýchlo a mne prišlo aj ľúto, že ak tam fľasneme novinku, tak popri tom celom zanikne. Preto sme sa rozhodli pre taký časozber. Tým pádom sme akoby dosť výrazne vyčistili to, čo sme mali v hlave, všetky úlohy sme si za rok a pol splnili.“

To síce áno, ale už roky sa chystáte, že zhmotníte na CD vaše povestné projekty.

„To je jasné. Teraz už máme čistý stôl, takže môžeme to robiť. Všetci to chceme, je to len otázka času.“

Ku Kristíne ste teraz natočili aj klip, exceluje tam Zuzka Gibarti Dancáková, nikto z kapely v ňom neúčinkuje. Ako vznikla tá myšlienka?

„Pôvodný nápad bol taký, že urobíme to, čo je Šláger TV, čiže vlastne realitu, a že my tam vystupovať nebudeme. Vymyslel som trojicu, ktorá by prizabila asi všetkých na svete – Ďoďo Balik, Rasťo Lendacký a Leiche (prešovskí muzikanti – pozn. red.) mali byť oni traja akože sú naša skupina a spievajú pri nejakej smutnej vŕbe, tak ako je to v tých klipoch. Potom som sa dostal do nemocnice a už bolo treba točiť. Takže som to hodil na Ľuba, stretli sa s Jarisom (režisér Jaroslav Vaľko) a Ľuba napadlo, že to urobia ako NDR klip, čiže to, čo Ein Kessel Buntes poskytoval úplne bežne, lebo všetky skupiny chceli vyzerať tak nezmyselne. Natočili to raz dva.“

Ešte sa vráťme ku Kategories muflon, práve odtiaľ prišiel do Chiki liki tu-a Ľubo Petruška.

„To bol priamy draft. Minule sme na to spomínali, lebo skúšobňu sme mali v ZPA, potom sme išli do Drevony, na koncertoch to teraz tak uvádzame, že som ich draftoval zo ZPA Prešov do Drevony Prešov. Maňas išiel do zahraničia, ale my sme už boli v skúšobni u nich, takže malý brat mi rovno povedal, že nech toto zahrá Ľubo. Na začiatku som bol trochu proti, lebo Ľubo bol taký zvláštny prípad, aj doteraz je, a hlavne mi tam išlo o to, nech to hrá niekto, kto s nami ostane, nielen na záskok.“

To bol taký možno prešovský Dunaj, aj české texty robili...

„Ľubo mal vtedy také obdobie, sa mu to páčilo a toto nás vtedy dosť spojilo. Aj ja som to mal rád odmalička, sme si našli tú cestu a ja som ho okamžite draftoval na funkciu gitaristu a už potom ostal, už sa mu potom veľmi nechcelo.“

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári