PREŠOV. Mestská rada sa zaoberala návrhmi na rozšírenie zoznamu pamätihodností.
Dva podal Krajský pamiatkový úrad v Prešove, po jednom viceprimátor Prešova Martin Ďurišin (Sieť) a poslanec Richard Drutarovský (Nova).
Schváliť ich ešte musí zastupiteľstvo na zasadnutí 9. novembra.
Zaviedol očkovanie
Krajský pamiatkový úrad navrhol zapísať medzi pamätihodnosti hrob s náhrobníkom Gyulu Holénia (1870-1937) na hlavnom mestskom cintoríne, ktorý bol významným lekárom.
S jeho menom sa viaže modernizácia vybavenia mestskej nemocnice na Floriánovej ulici. Jej riaditeľom bol od roku 1905.
Očkoval Prešovčanov proti záškrtu a tiež proti cholere, ktorá sa šírila počas 1. svetovej vojny.
V roku 1912 kúpil pozemok a dal urobiť projekty výstavby novej nemocnice, ktorú mesto akútne potrebovalo. Plány však prekazila vojna.
Všeobecne obľúbený a ctený lekár bol aj kronikárom mesta. Zaznamenával udalosti od začiatku 20. storočia až do jeho smrti v roku 1937.
Napriek tomu, že bol civil, dostal za chrabrosť pri ošetrovaní vojakov vysoké vyznamenania. Rytiersky kríž Františka Jozefa, od Červeného kríža dôstojnícky kríž a vyznamenanie Signum Laudis s mečmi.
Upozornili na podzemný vodojem
Krajský pamiatkový úrad podal aj návrh zapísať medzi pamätihodnosti prešovský podzemný vodojem v západnej časti mesta, na kopci v blízkosti Kalvárie.
Postavili ho v roku 1906 s objemom 500 kubických metrov. Jeho úlohou bolo zberať vytlačenú a nespotrebovanú vodu, aby sa predišlo prasknutiu rozvodových rúr.
Vodojem na Kalvárii zohrával podstatnú úlohu pri fungovaní vodovodu v Prešove a predstavuje zaujímavú technickú pamiatku.
Dnešný stav spomínaného vodojemu je alarmujúci, hoci ide o technickú pamiatku spojenú s históriou. Zaslúži si obnovu.
Deň oslobodenia Prešova sa zapíše medzi pamätné dni. (zdroj: Michal Frank)Deň oslobodenia
Na návrh viceprimátora mesta Martina Ďurišina (Sieť) sa medzi pamätihodnosti zapíše Pamätný deň 19. januára 1945, teda deň oslobodenia Prešova.
V tento deň prišli prvé hliadky sovietskej armády, o niečo neskôr sovietske tanky a príslušníci I. Československého armádneho zboru.
Sovietske tanky patrili k 320. gardovému pluku 4. ukrajinského frontu, ktorý pri oslobodzovaní viedli A.P. Fokin a L.J Rotin, čím sa pre Prešov a okolie ukončili vojnové strasti.
Oslobodenie Prešova sa uskutočnilo bez jediného výstrelu, neskôr jednotky pokračovali na Sabinov.
V Kolmanovej záhrada sú vzácne dreviny. (zdroj: Jozef Kotulič)Botanická záhrada žije
Dodatočný návrh ešte predložil poslanec Richard Drutarovský (Nova). Požiadal, aby sa medzi pamätihodnosti mesta zapísala aj Kolmanova záhrada.
Od roku 1999 je majetkom evanjelickej cirkvi, predtým ju 39 rokov vlastnil štát a plnila funkciu mestskej zelene.
V minulosti bola rušným centrom kultúrneho a spoločenského života. V súčasnosti je trochu zanedbaná.
Na ploche 4 hektárov túto botanickú záhradu založil v roku 1820 Matej Sennowitz. Pozemok dostal bezplatne na základe imitátu Kráľovskej uhorskej komory.
Odkaz botanickej záhrady oživil v roku 1875 prešovský lekárnik Fridrich Kolman, keď venoval svoju záhradu Evanjelickému kolegiálnemu gymnáziu na botanické účely.
V záhrade je okolo 168 drevín. Vysokú hodnotu má najmä alej, v ktorej prevažujú hraby, javory a lipy. Vzácnym exemplárom je metasekvoja čínska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
