Dva roky sa kedysi vojaci mordovali na vojne, kým sa z bažantov stali mazáci.
A dva roky majú aj Prešovské noviny.
Jeden taký, sťaby vojenský, oddiel je i naša redakcia. Ešte možno nie sme na úrovni mazákov, ale už ani tí bažanti nie.
Pierka už dávno všetky vypadali. Od nervov, stresov, uzávierok, školení, nových programov, schopností, zručností.
Neviem, ako to vyzeralo na vojenčine. Som z generácie, keď som na tých šumných vojakov ako -násťročná len s úľubou pokukovala.
S rovnakou úľubou, ako som pokukovala i po novinách.
Vojaka som za muža nedostala, ale režim v redakcii občas v mojich predstavách evokuje taký vojenský systém. Uzávierka nepustí, písať treba. Makať, behať, hľadať systém, ako všetko stíhať.
Aké boli dva roky Prešovských novín Čítajte Občasnej „buzerácii“ sa človek tiež nevyhne. Aj keď, treba uznať, že je to skôr neraz školenie či konštruktívna kritika. A tie skôr posunú ako zdeptajú.
„A teraz vam zašpivame, jak še na tej vojne mame, ani jedneho dňa, nemame pokoja,“ spieva sa v jednej vojenskej piesni.
No veruže, úplne ako v našej redakcii. Nikdy si akosi nevieme dať pokoja. Človek si prebehne archív novín za dva roky a ani sa mu veriť nechce.
Čo článok, to zážitok, to pozadie, to nový človek.
Dva roky sú prakticky stále začiatok, a predsa už prvé výsledky je vidno. Či na našej postupnej redaktorskej vycibrenosti, vašej čitateľskej vernosti alebo vzájomnej spokojnosti.
Doma ma učili, že ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Tak je to i s nami.
Noviny sa nerodia ľahučko, ale ten pocit nového hotového čísla fakt stojí za to.
A pohladí veruže ešte viac, ako mňa kedysi pohľad na švárneho vojaka.
Myslite na Vianoce už dnes. Máme darček, čo teší celý rok Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
