Byť šéfredaktorom novín je parádička.
Nafasuješ vizitky, najlepšie miesto v kancli, rozkazuješ iným, varia ti kávu, chodíš reprezentovať na recepcie, kecáš s papalášmi a na porade občas niekoho pochváliš, aby sa nepovedalo.
Snáď by ste tomu neverili.
Keďže už robím v novinách nejaký ten piatoček, s tými predstavami som po Petrovi Šabatovi v januári minulého roku Prešovské noviny rozhodne nepreberal.
Mal som dosť veľký rešpekt a aj keď netrpím nedostatkom sebavedomia, predsa len vo mne začiatkom januára, pred prvou uzávierkou, hrklo. Ale zároveň som sa tešil.
Bola to riadna jazda. Nie žeby som z webu, kde som predtým päť rokov robil, nebol zvyknutý na prácu v strese bez ohľadu na pracovný čas.
Ale tu to bolo fakt o tom, že som Prešovčan a tak som chcel Prešovské noviny také, aké si ľudia v tomto meste rozhodne zaslúžia. Proste, nech to znie akokoľvek blbo, tlačila ma zodpovednosť najmä voči čitateľom, ale aj tímu, ktorý za Prešovákmi stál a stojí.
Aby, keď som išiel na pivo, som nemusel počúvať od kamarátov, čo ste to zasa popísali, prečo tam nie je to alebo ono. Boli milí a tolerantní, musím povedať.
A nielen kamaráti, ešte viac ma tešilo, keď nás pochválil niekto neznámy alebo dokonca aj niekto od konkurencie, alebo keď sme niekomu dokázali novinami pomôcť.
Za ten rok, čo sme Prešovské noviny s kolegami vyťahovali zo zabudnutia späť na svetlo sveta, sa toho zomlelo toľko, že by bolo nefér vyťahovať niečo jedinečné do popredia.
Tých spomienok, príbehov a historiek by totiž bolo na malú knihu.
Nehľadajte nič bombastické, v podstate to bolo také normálne.
Aj sme sa povadili, aj dobre bolo, boli parádne vydania, aj také, ktoré by som najradšej ukradol rovno z tlačiarne a zakopal.
Len toho času bolo nejako málo, alebo sa zrýchlil. Naraz bol máj, potom september a už aj koniec roka, keď som sa už vracal späť na korzársky web.
Bol to rok diabla, ale stál za to.
Očami "Pražáka" po dvoch rokoch: Krstíme v Sabinove Čítajte Veľa som sa naučil, niečo pochopil, niečo nie. Som späť na webe. Možno aj vďaka Prešovským novinám múdrejší (skromnosť moja, neopúšťaj ma). A nech to neznie pateticky, ale vďačný môjmu okoliu a ľuďom, že ma v tom nenechali vymáchať sa samého.
Kávu si stále varím sám. A k nej si občas čítam aj veci z Prešovských novín. Na webe, samozrejme.
Dúfam ale, že aj na tom archaickom papieri však prežijú a budú sa Prešovčanom stále páčiť.
Svojmu decku totiž treba vždy veriť a stáť za ním.
MARTIN BELEJ, šéfredaktor PN 2015
Myslite na Vianoce už dnes. Máme darček, čo teší celý rok Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
