Korzár logo Korzár Prešov

Genealóg Michal Rázus: Rodokmeň je namaľovaný čas

Pátranie po rodinných koreňoch je pre Michala Rázusa (34) z Prešova zamestnaním a zároveň aj záľubou.

Michal Rázus. Je známym geneaológom.Michal Rázus. Je známym geneaológom. (Zdroj: Pavol Kall)

PREŠOV. Michal Rázus patrí k známym a vyhľadávaným genealógom nielen na východnom Slovensku.

Vyštudoval odbor slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity a odbor anglický jazyk na Fakulte humanitných a prírodných vied na tej istej univerzite. Absolvované štúdium považuje za obrovské plus, ktoré mu významne pomáha v súčasnom zamestnaní.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Medzi jeho záľubami vedú prím najmä rodina, príroda a literatúra.

Históriu si zamiloval už počas detstva


Už od detstva v sebe objavoval „pátračské sklony“ a históriu si doslova zamiloval.

SkryťVypnúť reklamu

„Zaujímalo ma všetko, čo sa už stalo a túžil som poznať dôvody jednotlivých historických udalostí. Rád a veľa som čítal,“ odkryl Michal svoj vzťah k histórii, ktorý sa v ňom postupne formoval. Jeho veľkým snom bolo stať sa archeológom a objavovať staroveké civilizácie.

Náhoda priviedla k pátraniu po rodinných koreňoch

K tomu, že bude pomáhať iným ľuďom pri hľadaní a objasňovaní rodinných koreňov, sa dostal náhodou.

V roku 2002 mal možnosť spoznať manželov z Kalifornie, ktorí pátrali po svojich príbuzných v okolí Bardejova. „Podarilo sa nájsť ich rodinu, o ktorej predtým vôbec netušili. Všetci sme si vzájomne veľmi sadli a dodnes sme ostali priateľmi,“ spomína Michal na chvíle, ktoré sa preňho stali dôležitou motiváciou k tomu, aby odhaľoval i naďalej dávne rodinné väzby.

SkryťVypnúť reklamu

Odvtedy vďaka svojej práci spoznáva veľa nových ľudí, ich príbehy a zaujímavé miesta.

Prípady s „modrou krvou“

Podstúpil mnoho objavných ciest za poznaním rodových súvislostí.

Medzi nimi aj tie, ktoré ho doviedli k prípadom „s modrou krvou“.

„Z času na čas sa v matrikách blysne „nobilis“ – čo je určite zaujímavé – a poskytuje to aj väčšie možnosti pri výskume. Skôr však išlo o nižšiu šľachtu, zemanov. Väčšie šľachtické rody majú väčšinou rodokmeň zmapovaný,“ poznamenáva Michal.

Na otázku, či má aj on, zamestnaním genealóg, dôkladné poznanie o svojom vlastnom rode, pohotovo zareaguje: „Otcova časť našej rodiny pochádza z Liptova. Prastarý otec patril k pltníkom na Váhu a splavovali drevo do Budapešti. Jeho synovia boli „startup-isti“ v cestovnom ruchu. Ešte v 30. rokoch – ako prví na Vrbickom plese – prevážali turistov na loďke, ktorá sa volala Kríza. Mamina strana pochádza zo Šariša – Prešov a okolie Bardejova.“

SkryťVypnúť reklamu

Ako vzniká rodokmeň

Michalovo zamestnanie si vyžaduje neustále vzdelávanie v oblasti archívnictva, vývinu štátnej správy, registratúry a informácií z katastra. Taktiež rozvíja základy maďarčiny a latinčiny.

Okrem toho je v dnešnej počítačovej dobe nutné zdokonaľovať sa v práci s online databázami a internetovými prameňmi. Veľmi často navštevuje matriky a archívy, ktoré mu poskytujú mnoho potrebných údajov.

V súvislosti s prípravou rodokmeňa zdôrazňuje: „Ku každému rodokmeňu pristupujeme individuálne, lebo každá rodina prináša veľa zaujímavých príbehov a rodinnej histórie, ktorú sa snažíme pretaviť do obrazovej podoby ručne kreslených resp. maľovaných rodokmeňov, vytvorených na základe genealogických výskumov.“

Najprv sa vytvára návrh, pri ktorom je dôležitá spoluúčasť klienta a jeho predstavy.

„Postupne dodávame jeho predstavám reálny vzhľad, a to výjavmi zo starých rodinných a dobových fotografií, originálnymi bordúrami, erbmi a podobne,“ hovorí Michal a vzápätí podotýka, že až po tomto pripravenom a odkonzultovanom grafickom návrhu sa pristupuje k samotnej realizácii.

Podoba rodokmeňu neskôr získava patinu histórie, a to využitím kvalitného ručného papiera, kvalitného tušu a klasického plátkového zlata.

„Všetko je kreslené, maľované a písané ručne, takže v konečnom dôsledku rodokmeň pôsobí dojmom historického dokumentu,“ dopĺňa k téme – ako sa tvorí rodokmeň. Pri jeho konečnej podobe sa niekedy používa aj maľba olejom na plátno alebo na drevo.

„Napríklad pri 120–člennom rodokmeni je to niekedy časovo veľmi náročné, no o to väčšiu radosť máme z výsledku,“ uznáva náročnosť celého procesu, ale spokojnosť s výsledkom je pre neho tou najkrajšou odmenou.

Genealogické správy

V rámci genealogického výskumu je potrebné spracovávať aj genealogické správy. Čo je ich obsahom, akú majú formu a prečo sú také dôležité?

„Na vypracovanie rodokmeňa používame dobové dokumenty. Väčšinou sú písané latinsky, maďarsky resp. v iných jazykoch, ktoré nemusia byť každému zrozumiteľné. Tieto správy preto slúžia na lepšie pochopenie toho, čo dobové dokumenty obsahujú, prípadne približujú historický a geografický kontext,“ objasňuje Michal, pričom dokladá jeden príklad, keď dnešná obec Revúcka Lehota sa kedysi volala Umrlá Lehota.

Tento jej niekdajší názov vychádzal z udalosti, keď takmer všetkých jej obyvateľov vyhubila v polovici 16. storočia choroba a dielo skazy tu dokončili Turci, ktorí pozabíjali zvyšok obyvateľstva.

Každý prípad je výnimočný

Nájsť dávnych predkov do rodostromu je zaiste aj dobrodružstvom.

Utkvel Michalovi v pamäti nejaký výnimočný prípad, keď po rôznych peripetiách našiel to, čo hľadal?

„Každý prípad je jedinečný a každá rodina má vlastný úžasný príbeh. Jedna staršia pani s rodinou z Izraela hľadala svoje korene pri Starej Ľubovni. Jej ocka počas vojny chytili Nemci a zastrelili, prežila len ona s mamou. Paradoxne pomohli nám dve 80-ročné sestry, karpatské Nemky, ktoré rozprávali medzi sebou po nemecky. Pamätali si jej rodinu a vraveli, že si chodili kupovať mäso k jej otcovi a že to bol výborný človek. V takých chvíľach si uvedomíte, že všetky náboženské a národnostné rozdiely sú úplne nepodstatné. Dôležité je, akí sme ľudia. A keď ju ešte na ulici spoznala spolužiačka spred 70-tich rokov a chytila ju za ruku, tak to bolo naozaj neskutočné.“

Michal Rázus pri tejto spomienke dodáva, že naozaj je málo ľudí, ktorých život by bol nejakou prechádzkou v ružovej záhrade. Takmer vždy sa pri svojej práci stretáva s osudmi ľudí, ktorí majú „údel Jozefa Maka“ a ich život „zakalilo“ utrpenie.

Fotografie plné života

Pri hľadaní dávnych rodových väzieb pracuje, samozrejme, s rodinnou fotodokumentáciou.

Priamy kontakt s históriou, zaznačenou vo fotografiách, je pre neho určite jedným z nezabudnuteľných okamihov.

"Na starých fotografiách je úžasné, že keď si odmyslíte dobové oblečenie, uvedomíte si, že na nich sú ľudia presne ako my. Prežili svoje radosti a trápenia, a to sa odráža v ich očiach. Často v nich vidieť radosť, nádej, odvahu, ale aj sklamanie či bolesť,“ vysvetľuje jeden z podstatných rozmerov dobovej fotodokumentácie.

Túžba po poznaní vlastných koreňov

Dať si urobiť rodokmeň je dnes veľmi v kurze.

Prečo ľudia cítia potrebu mať svoj rodokmeň v hmatateľnej podobe? Michal to vníma nasledovne: „Osobne si myslím, že každý z nás tak trochu túži zastaviť alebo vrátiť čas, aby si pripomenul tých, čo tu už nie sú.“

Rodokmeň je podľa neho v podstate namaľovaný čas, ktorý dokáže preniesť človeka do minulých dôb.

Jeden z Michalových klientov veľmi presne vystihol dôvod, prečo je dobré mať zmapovaný rodokmeň: „V minulosti som sa pozastavil nad tým, že od základnej školy sme sa učili históriu celkom cudzích panovníckych rodov, ale naše vedomosti o našich priamych pokrvných predkoch končia pri starých rodičoch, nanajvýš pri prastarých rodičoch. Rozhodol som sa to zmeniť.“

Zahraniční Slováci

Michal Rázus často sprevádza aj zahraničných Slovákov, ktorí túžia poznať svoje korene a krajinu svojich predkov. Takmer celé leto a jeseň takto strávi na cestách.

Okrem známych turistických cieľov často navštívi so svojimi klientmi aj maličké a neznáme dedinky, kde sa dajú nájsť tie najpútavejšie príbehy. Každý prípad, keď sa mu podarí niekoho po rokoch spojiť alebo niekomu ozrejmiť jeho korene, je zároveň šťastným príbehom.

„Som vždy veľmi rád, keď sa podarí spojiť rodiny, ktoré o sebe už desaťročia nič nevedeli. Ten pocit je na nezaplatenie a je to veľká radosť aj pre mňa, keď môžem byť toho všetkého súčasťou,“ približuje svoje dojmy zo stretnutí, ktoré sa mu podarilo sprostredkovať a opisuje ich ako taký malý ohňostroj veľmi príjemných a pozitívnych pocitov a reakcií.

Svoju účasť na takýchto stretnutiach považuje vždy za veľký zážitok.

Autor: Pavol Kall

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  2. Čo bude toto leto in?
  3. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  7. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 966
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 8 588
  3. Kam smerujú peniaze bohatých? 4 777
  4. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 3 598
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 282
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 005
  7. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 2 549
  8. Crème de la Crème štartuje už čoskoro 2 101
  1. Štefan Šturdzík: Po boji je každý generál.
  2. Anna Miľanová: Obchodovanie áno. Dačo za dačo. Zakúpenie, výmena, či iné ocenenie kvality tovaru.
  3. Eva Bachletová: Šéfovia a šéfky!
  4. Otilia Horrocks: Keď sa p. redaktorka Benedikovičová opýtala premiéra Roberta Fica na PPA haciendy... /plus video/
  5. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Nemecko a Rakúsko. Druhá časť.
  6. Peter Slamenik: Černák
  7. František Kukura: Vízia upadnutia Slovenska do bezvýznamnosti
  8. Ján Chomík: Blázni
  1. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 196
  2. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 11 023
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 8 525
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 282
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 864
  6. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 7 689
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 7 020
  8. Ján Valchár: O Istanbule a vybrakovaných skladoch tankov 5 537
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Štefan Šturdzík: Po boji je každý generál.
  2. Anna Miľanová: Obchodovanie áno. Dačo za dačo. Zakúpenie, výmena, či iné ocenenie kvality tovaru.
  3. Eva Bachletová: Šéfovia a šéfky!
  4. Otilia Horrocks: Keď sa p. redaktorka Benedikovičová opýtala premiéra Roberta Fica na PPA haciendy... /plus video/
  5. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Nemecko a Rakúsko. Druhá časť.
  6. Peter Slamenik: Černák
  7. František Kukura: Vízia upadnutia Slovenska do bezvýznamnosti
  8. Ján Chomík: Blázni
  1. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 196
  2. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 11 023
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 8 525
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 282
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 864
  6. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 7 689
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 7 020
  8. Ján Valchár: O Istanbule a vybrakovaných skladoch tankov 5 537
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu