PREŠOV. Oslavovať okrúhle jubileum folklórneho súboru znamená, že sa stretne početná folklórna rodina. Plná sála kina Scala dávala počas druhého októbrového večera tušiť, že gratulantov budú stovky.
Jubilant bol totiž z domácich radov – Detský folklórny súbor Šarišanček. A pri jeho mene zasvietilo číslo 30.
Prešli krížom-krážom celý región
Hneď v úvode všetkých svojím slovom potešila Ivetka Svitková, na pódiu sa prítomným prihovorila Edita Hudáková z PKO a druhý viceprimátor Prešova Martin Ďurišin.
Ten v mene primátorky pozdravil oslávencov i gratulantov.
Z jeho rúk si prevzala ďakovný list Alena Paulusová, vedúca DFS Šarišanček, pod ktorej vedením funguje od založenia až dodnes.

Premiérový program začali pripravovať v júni. A bolo zjavné, že drina sa vyplatila.
Šikovní folkloristi doslova brali dych svojimi spevácko-hudobno-tanečnými výkonmi. Počas celého večera z pódia neschádzala skvelá ľudová hudba Šarišančeka, tanečníci sa spolu so speváčkami striedali pri folklórnych číslach z celého regiónu.
Veď len dosvedčovali slová samotného názvu premiérového programu, ktorý nazvali Z púčika kytica.
A tak spoločne všetci vili jednu skutočne pestrú a bohatú kytičku.

Diváci jasali
V hľadisku vládla počas celého večera skvelá nálada. Každé číslo bolo odmenené búrlivým potleskom.
Malí folkloristi udivovali natoľko, že pri ich precíznom a profesionálnom predvedení si človek ani neuvedomil ich vek.
Z viacerých strán bolo počuť uznanie, že sú skutočne dôstojným reprezentantom mesta, regiónu i Slovenska v rámci zahraničných zájazdov.
Hoci folkloristi sú vekom mladší, práve v Šarišančeku je liaheň talentov, ktoré prejdú neskôr do Šarišana či iných folklórnych telies.
Úsmevy vyvolávala videoprojekcia, ktorá priniesla archívne zábery aj tých, ktorí dnes už sami privádzajú do Šarišančeka svoje deti.
Úsmev vyvolala aj myšlienka vedúcej Paulusovej, ktorá zhodnotila, že „Šarišanček nie je len folklór, Šarišanček je skrátka diagnóza“.

Vzájomné potešenie
Medzi návštevníkmi boli nielen rodinní príbuzní, milovníci folklóru, ale aj viacero známych mien z tejto sféry.
Nechýbali tiež členovia OZ Priatelia DFS Šarišanček, ktorý bol nielen spoluorganizátorom, ale je už roky morálnou a finančnou podporu súboru.
Stretli sme aj bývalých členov. Medzi nimi napríklad Matúša Binca, ktorý sa objavil aj na archívnych fotografiách.
„Na 15. výročí sme boli my, naša generácia išla potom do Šarišanu. No my sa tu stále radi vraciame a podporujeme týchto mladých a sme veľmi radi, že Šarišanček je na takom výslní detských súborov,“ vyznal sa Matúš.
Radosť neskrýval po skončení aj Rastislav Baka, ktorý má v súbore dvoch chlapcov.
„Je to pre mňa ako otca obrovská radosť vidieť, čo tie deti v Šarišančeku dokazujú. Tiež to ako sa na tie nácviky tešia, ako ich to motivuje a úprimne chcú a snažia sa,“ vyznal sa hrdý otec, ktorý má tiež folklór veľmi rád.
„To bolo proste niečo fantastické. Čo tie deti predviedli, tomu sa povie pohladenie na duši,“ chválila skupinka odchádzajúcich spokojných návštevníkov.
Pár slov s vedúcou Alenou Paulusovou
Počas programu nechýbali emócie. Ani u vás. Tie najsilnejšie emócie sú kedy?
Najväčšie emócie prežívam pri tom, keď sa mi celá drina vracia naspäť z tej energie, ktorú tie deti dokážu vydať z pódia spätne k publiku, k rodičom, ku mne, k všetkým.
Prešlo 30 rokov. Koľko detí prešlo vašimi rukami?
Mám pocit, že minimálne tisícka prešla. Niektoré sa zdržia 10 rokov, niektorí viac, niektoré len pol roka.
Ako ich motivujete k disciplíne?
Motiváciou je zobrať ich na vystúpenie, ako je dnešné, ony potom veľmi chcú robiť. U tých detí, ktoré prichádzajú, je to najprv motivácia zo strany rodičov.
Ste bývalou členkou Lúčnice. Radíte sa niekedy s pánom Nosáľom?
Veľmi si vážim osobu pána Nosáľa a som vďačná za možnosť byť bezprostredne pod jeho vedením, obdivovať jeho kumšt a zároveň sa na ňom učiť. S pánom Nosáľom sa kontaktujeme a rozprávame zakaždým, keď sa stretneme na folklórnych podujatiach, veľakrát rozoberáme aj odborne niektoré veci
Vaše pocity v tejto chvíli, po skončení programu?
Teraz mám pocit, že sa topí ľadovec, ako keby sa mi odlupovalo. Boli to hodiny prípravy. Vedela som, že deti majú program nacvičený, ale človek je v istom napätí, strese. No verila som, že to deti dajú.
Čo želáte „svojmu“ 30-ročnému Šarišančeku?
Je to strašne dlhé obdobie a predsa to zbehlo strašne dlho. Prajem mu, nech sa mu darí a nech náš folklór žije večne a je taký mladý a krásny.
(map)
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY č. 45/2016, v predaji od utorka 15. 11. do pondelka 21. 11.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári