PREŠOV. Dvadsaťšesťročný Matúš z Prešova ukončil v júni tohto roku štúdium na vysokej škole. Aj keď má v rukách diplom, nepodarilo sa mu doteraz zamestnať. Namiesto stabilnej práce mu ponúkli aspoň absolventskú prax.
S jeho odborom však nemá nič spoločné.
Matúš vyštudoval personálny manažment na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity. Myslel si, že diplom mu pomôže ľahšie sa uplatniť na trhu práce.
V obrovskej konkurencii „novopečených“ absolventov však neuspel. Zamestnávatelia o neho nejavia záujem.
Od augusta preto nastúpil na absolventskú prax do Centra podpory v Prešove, ktoré patrí pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Namiesto manažérskej práce však robí administratívu a vybavuje pokuty.
„Hoci mám titul magister, tak robím iba administratívnu prácu, ktorú dokáže urobiť každý, kto má ukončenú základnú školu. Stačí mu vedieť čítať a počítať. Práca je síce nenáročná, aj kolektív je super, ale ten absolventský plat je mizerný,“ posťažoval sa Matúš Mizerák, ktorý dostane mesačne 128 eur.
Premýšľa o iných profesiách
Podľa Vladimíra Straku z kancelárie generálneho riaditeľa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pri zadeľovaní absolventskej praxe je potrebné prihliadať na to, akú školu študent ukončil a aké skúsenosti mu prax prinesie, aby sa mohol neskôr zamestnať.
„Absolventská prax absolventov škôl má byť zameraná na získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú ich dosiahnutému stupňu vzdelania v príslušnej skupine učebných odborov alebo študijných odborov s možnosťou čo najrýchlejšieho uplatnenia týchto absolventov škôl na trhu práce,“ informoval Straka.
Napriek tomu sa Matúš nedostal na absolventskú prax ku manažérom, ale ku úradníkom. Systém je však nastavený tak, že keby ponuku odmietol, vyradili by ho z evidencie. Prihlásiť späť by sa mohol až o šesť mesiacov.
Znechutený absolvent už prestal pomaly veriť, žeby sa mu vo vyštudovanom odbore podarilo zamestnať a začína premýšľať aj o profesiách, na ktoré by pred piatimi rokmi ani nepomyslel.
„Začínam rozmýšľať aj o prácach, ako je smetiar, vodič kamiónu a podobne. Nemá to nič spoločné s vysokou školou, ale zarába to viacej než môj odbor, v ktorom väčšina zamestnávateľov ponúka minimálnu mzdu,“ prezradil čerstvý absolvent.

Viac študentov než pracovných miest
Matúš však nie je jediný, ktorému sa po vysokej škole nepodarilo hneď zamestnať. Vysokoškolákov bez práce je na východe viac.
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v Prešove evidoval k 30. júnu tohto roku takmer 1700 uchádzačov o zamestnanie podľa najvyššieho dosiahnutého vysokoškolského vzdelania.
Koncom septembra sa tento počet znížil na tretinu. Aj napriek tomu ide o alarmujúce číslo, keďže vysoká škola by mala uchádzačom o zamestnanie v hľadaní práce pomôcť.
Realita je však iná. Dosiahnutý titul už nemá takú váhu, ako kedysi.
Produktový manažér edujobs.sk Martin Menšík vidí hneď niekoľko dôvodov, prečo sa absolventom vysokých škôl nedarí zamestnať hneď po prevzatí diplomu. Tým najzásadnejším je odborový nesúlad medzi požiadavkami zamestnávateľov a poskytovaným vzdelávaním zo strany vysokých škôl.
Veľké množstvo absolventov vysokoškolského vzdelávania vraj nie je schopný prijať ani slovenský trh práce, ktorému dominujú najmä ponuky pre absolventov stredoškolského stupňa vzdelania.
Veľkým problémom, je aj chýbajúca alebo nedostatočná znalosť cudzieho jazyka., či samotný fakt, že vysoké školy nesledujú uplatniteľnosť absolventov v odbore.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári