PREŠOV. Jazykovedec, slovakista, básnik, vysokoškolský pedagóg a dnes už senior. František Ruščák, rodák zo Zemplína, ktorý spojil svoj život s Prešovom, oslávil jubileum.
Láska má tvar štvorrozmerný. Básnickú zbierku Františka Ruščáka s týmto názvom pripravilo Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. Graficky pútavá kniha, obohatená o grafiky Petra Kocáka, vyšla v čase autorovho jubilea.
František Ruščák oslávil 75. narodeniny.
Medzi gratulantmi nechýbali známi slovenskí lingvisti, rektor, primátorka a ďalší známi ľudia, na oslávenca nezabudla ani jeho rodná obec Jenkovce (okres Sobrance), ktorej je čestným občanom.
Medzi Zemplínom a Šarišom
„Na Zemplíne sú moje korene. V mojom rodisku je náročné, užské nárečie, plné hungarizmov a ukrajinizmov, o ktorom som napísal jednu štúdiu,“ nezaprie v sebe jazykovedca.
„Stále ma tam priťahuje úžasná sila tej roviny. Nížina, rovina, ktorá siaha široko–ďaleko až do ukrajinskej čiernozeme a do maďarských púst. A nesmierne vďačná pôda, no a samozrejme, spomienky na detstvo,“ vraví o Zemplíne, kam chodieva často. Najmä na chalupu neďaleko Michaloviec.
Väčšinu času ale strávil v metropole Šariša.
„Prešov bol dejiskom mojich vysokoškolských štúdií aj dejiskom prvých priateľstiev, prvých lások, ale aj prvých kontaktov s veľmi vzácnymi a múdrymi ľuďmi počas štúdia a od 75. roku aj počas mojej pracovnej kariéry.“
Dôchodok neznamená nečinnosť
Za koho sa F. Ruščák považuje v súčasnosti viac – za spisovateľa, dôchodcu, jazykovedca alebo pedagóga? Alebo možno niečo iné?
„Nerozmýšľam nad tým. Teraz ma chytila tvorba poézie. Ale nechcem povedať, že popri tom, ale okrem toho naplno robím aj v jazykovednej oblasti, lebo mi posielajú rukopisy štúdií a monografií ako recenzentovi. Takže mám aj tam plno roboty a navyše napríklad teraz sa chystá zborník na sté výročie narodenia Jozefa Ružičku, bývalého riaditeľa jazykovedného ústavu, ktorý budem posudzovať. A stále robím svoje veci na fakulte, čo sa týka habilitácií a podobne.“
Takže klasický dôchodok mu nehrozí.
„Nie, nie, nie. Na dôchodku som, emeritne pracujem. A roboty mám dosť, často sa stretávam s ľuďmi, čo sú pre mňa úžasné životné impulzy a ustavičná motivácia. A nemôžem stáť na jednom mieste, musím vedieť, čo je nové v jazykovede, slovakistike, pretože ak robím posudky a recenzie, nestačí vedieť len to, čo je v tej knižke, musím mať širší prehľad. No a potom keď sa stretávam s mladými ľuďmi, povedzme na fakulte príležitostne, tak to som tam, kde som bol pred rokmi, pred katedrou. Takže je to obojstranné. Povedal by som, že ľavá strana mysle pracuje pre jazykovedu a pravá pre poéziu.“
Poézia prežije
Podľa Ruščáka je poézia stále živá a pretrvá aj ďalšie desaťročia. Čo je na nej také fascinujúce?
„Najviac ma na poézii láka to fluidum jedinečnosti. Každá výpoveď dobrého básnika vždy prináša čosi inšie. Obdivujem ľudí, ktorí do konštelácie podstaty metafory dávajú jednoduché veci. To sú jednoduché veci, ale v takom krásnom metaforickom vyznaní, že tá metafora ma obohacuje, lebo ak metafora človeka neobohacuje, nie je metaforou,“ dodáva básnik.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY č. 47/2016, v predaji od utorka 29. 11. do 5. 12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
