Na Hlavnej to posledné dni žije. Hej, trhuje sa vo veľkom.
Kuvičie hlasy o tom, že v meste skapal pes, musia aspoň počas decembra stíchnuť. Teraz ten pes breše na všetky strany a je ho teda riadne počuť.
Na radosť domácich i hostí. Jasne však, že nielen na radosť. Veď čo by to bolo, keby sme nehundrali, nekomentovali, nenadávali! To by sa asi ani nerátalo.
Cestujem minule ráno do roboty „mapkou“ a oproti mne dvojica starších spolucestujúcich. Prisadala som si, keď už emócie boli značne vygradované.
A vraj „katastrofa, taký bordel, ráno všade kelímky, rozliate víno, no fuj, že také dačo polícia dovolí, nikto to nekontroluje, zožerú nás potkany od toho odpadu, šak jasne, keď nevedia si spraviť na radnici poriadok, tie trhy viac na škodu jak na osoh...“
Takto skomentovali vraj ranný stav po večernom trhovom žití. Že to v meste žije, stretávajú sa stovky ľudí, to neriešime.
Treba toho, keď po nich len bordel ostane? Ľuďom nevyhovieš.
Stojíme v rade na punč. Partia, smejeme sa, vetrá sa hlava po náročnom dni.
Keď však zavolá kamoška, nech sa lokalizujem, len sa zasmeje.
„To fakt si ochotná dať za tú sirupovú vodu, čo sa volá punč, euro dvadsať?“ smeje sa mi. No, som ochotná, šak nejde o ten punč. Ale o partiu. Ona sa len smeje a nechápe. Ľuďom nevyhovieš.
Stojíme popoludní medzi stánkami. Jeden z nich je aj „primátorkin punč“. Okolo idú dvaja chlapi.
„A primatorka dze? Punč tu ma a jej ňet. Už tu mala cale dni stac a makac,“ konštatuje starší.
Nie zlý nápad. Len chcem vidieť, ako by po takom niekoľkodňovom punčovom turné vysvetľovala túto pracovnú náplň.
Ale keď má punč, tak tam stáť mala! Ľuďom nevyhovieš.
Ale že je ten adventný čas, pripíjam aj na zdravie všetkých hundrošov. A keď sa na trhoch stretneme, pozvem i na tú fajnú sirupovú vodu.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, v predaji od utorka 6. 12. do pondelka 12. 12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
