PREŠOV. V posledných mesiacoch prebieha prvá etapa sanácie územia Pod Wilec hôrkou. Geológovia urobili prieskumné vrty, ale nie bez následkov.
Niektorým obyvateľom sa zo studní stratila voda. Ďalší sa už obávajú pustiť geológov na svoje pozemky.
Pod Wilec hôrkou sa po záplavách v roku 2010 začal zosúvať svah. Jeden z rodinných domov bol taký zdevastovaný, že ho museli zbúrať, viaceré boli poškodené a ľudia ich opravujú dodnes.
V nasledujúcich rokoch bolo územie monitorované a z výsledkov bolo jasné, že zosuv pokračuje. Svah je nutné odvodniť.
Odborníci na radnici pripravili projekt na sanáciu lokality, hlavne v oblasti kde sú rodinné domy a mohlo by dôjsť k ďalším škodám na majetku ľudí.
Roky sa však nedarilo na odvodnenie získať na to zdroje. Celý projekt má totiž hodnotu okolo 4 miliónov eur. Až tento rok sa podarilo úradu získať časť zdrojov z Envirofondu.
Konkrétne 100-tisíc eur. Ďalších 225-tisíc mesto vyčlenilo zo svojho rozpočtu.
Tlačil ich čas
Príspevok z Environmentálneho fondu bol schválený v máji tohto roku. Mesto hneď vypísalo súťaž na dodávateľa a kým bol vysúťažený a podpísaná zmluva, bol už september.
Súťaž vyhrala spoločnosť Envigeo, s.r.o, ktorá má s podobnými prácami bohaté skúsenosti.
Peniaze z fondu však bolo nutné čerpať aj zúčtovať do konca novembra. Už po prvých vrtoch sa ukázal efekt, ktorý nikto z obyvateľov lokality nečakal.
Zo studní zmizla voda
Väčšina obyvateľov je síce napojená na verejný vodovod, ale sú aj ľudia, ktorí sú odkázaní len na vlastnú studňu. Situácia ich zaskočila.
Studne totiž potrebujú na polievanie záhrad, istý obyvateľ tam chová kone a potrebuje ich pravidelne napájať.
Medzi ľuďmi sa začali šíriť obavy a kritizovali radnicu, že ich o vrtoch a možných dôsledkoch dostatočne neinformovala. Niektorí sa rozhodli nepustiť už geológov na svoje pozemky. Na radnici sme preto zisťovali, či sa voda stratila v dôsledku geologických vrtov.
„Keďže vrty sú dlhé až 110 metrov, je možné, že sa narazí na rôzne ložiská vody, ktoré súbežne tvorili prítok do studní. Vrty sú však jediným spôsobom, ako odviesť prebytočnú vodu zo svahu,“ tlmočila nám stanovisko odboru strategického rozvoja hovorkyňa radnice Veronika Kmetóny Gazdová.
Po vrtoch sa stratila voda zo siedmich studní. (zdroj: Anna Košuthová)Ľudia majú obavy
Väčšina dotknutých obyvateľov lokality sa zmobilizovala až potom, čo sa niektorým stratila voda.
Majú ťažké srdce na radnicu, že ich o vrtoch, ani postupnosti prác neinformovali v dostatočnom predstihu.
„Začiatkom októbra prišiel k nám pracovník z geologickej firmy a žiadal nás o súhlas vstúpiť na pozemok. Súhlasila som, ale keď prišiel zase v novembri, že budú robiť vrt na inom mieste, už som odmietla,“ popísala situáciu Ľudmila Dindová.
Dodala, že po prvom vrte jej ostala v záhrade rozrytá pôda a robotníci jej len povedali, že na jar to dajú do poriadku. Nezdalo sa jej to korektné.
Neskôr sa viacerí obyvatelia lokality dožadovali verejného prerokovania. Myslia si, že ich mali informovať oveľa skôr.
Radnica oponuje
Ľudí vraj informovali. Poverovacím listom totiž delegovali na spoločnosť Envigeo, ktorá práce vykonáva, aby si vyžiadali od vlastníkov pozemkov súhlas na vstup na ich pozemok.
Žiadne vrty nevykonali bez ich súhlasu.
„Hovorili sme s ľuďmi. Keď sa niektorým stratila voda, tak sme navrhli riešenie. Napríklad pre Milana Pribulu, ktorý chová kone geológovia pri ďalšom vrte zviedli vodu do inej studne, ktorú bude môcť využívať,“ pripomenula vedúca oddelenia projektového riadenia Jana Vrteľová.
Pôvodný plán zmenilo počasie
Tento rok boli v pláne predovšetkým vrty od Mestskej haly po Wilec hôrku a odvedenie vody cez rigoly do Torysy.
Obyvatelia tejto lokality boli vopred informovaní a dokonca ďakovali úradníkom, že sa práce konečne začali. Začať práve tam malo ešte jeden dôvod.
Je to totiž územie, v ktorom má byť v budúcnosti cyklochodník v rámci projektu Eurovelo. Časť z neho má financovať Povodie Bodvy a Hornádu a časť mesto.
Počasie sa však skomplikovalo. Svah bol veľmi mokrý a vrty sa tam nedali robiť, preto sa geológovia posunuli v území ďalej popri Toryse a tu nastal informačný skrat.
Vodu z vrtov odvádzajú do Torysy. (zdroj: Anna Košuthová)V decembri zvolali ľudí
Odborníci z prešovskej radnice na situáciu reagovali tak, že začiatkom decembra zorganizovali verejné prerokovanie, na ktoré pozvali všetkých dospelých obyvateľov dotknutého územia.
Tých je 180, ale reálne na radnicu prišlo okolo 30 ľudí.
„Mali možnosť konzultovať svoje postrehy a otázky so zástupcami spoločnosti Envigeo, konkrétne projektantom Jánom Grechom, štatutárom spoločnosti Pavlom Tupým aj geológom Adriánom Iľkaničom,“ uviedla hovorkyňa Veronika Kmetóny Gazdová.
Odborníci prezentovali komplexný projekt sanačných prác a vysvetlili ľuďom, že toto boli ešte len prvotné vrty, ktoré mali ukázať, aký efekt v území prinesú.
Nie je totiž vylúčené, že bude nutné urobiť ešte zložitejšie opatrenia. Pod Wilec hôrkou je zložitá svahová deformácia s rozmermi 1100x400 metrov.
Zdokumentovaná hĺbka šmykovej plochy je 5-17 metrov. Zosuvy boli zaznamenané v rokoch 1945-1960, potom v roku 1965-66, 1970-74, 1994-2002 a posledný v roku 2010.
Čo bude ďalej?
Celkovo by sa malo v území urobiť 27 vrtov. Zatiaľ ich urobili len zopár, preto nás zaujímalo čo bude ďalej.
„V pláne investičnej výstavby na budúci rok je na sanáciu plánovaných ďalších 300-tisíc eur. V prípade, že ich poslanci schvália, bude možné dokončiť 1. etapu,“ informovala hovorkyňa radnice.
Zároveň mesto zaslalo ďalšiu žiadosť o príspevok z Environmentálneho fondu na dokončenie sanačných prác vo výške 282-tisíc eur.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 41/2016, v predaji od utorka 13.12. do 19.12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
