LIPANY. Poslanci v Lipanoch na svojom poslednom zastupiteľstve schválili Návrh rozpočtu na rok 2017 v mestských lesoch. Materiál predložil konateľ Jozef Križalkovič.
Rok 2017 je druhým rokom platnosti nového programu starostlivosti o lesy.
V rámci neho navrhli podľa predpisu obnovenej ťažby na obdobie desiatich rokov 820 metrov kubických.
Ťažbu by mali vykonávať v porastoch v lokalitách Šperová, Úboč, Lazy a Lipiančik.
Aby nezaťažili mestský rozpočet
Ako povedal Križalkovič, návrhom jednoznačne deklarujú záujem mesta nastaviť systém tak, aby sa všetky náklady spájali s činnosťou týkajúcou sa prípravy plôch na obnovu.
Vo výdavkoch sa počíta napríklad s nákupom sadeníc (27-tisíc kusov) či kúpou chemického prípravku, ktorý zamedzuje poškodenie sadeníc ohryzom zveri. Taktiež aj s prerezávkami či ochranou mladých lesných porastov.
Rozpočet bol spracovaný tak, aby nezaťažil mestský rozpočet a výdavky pokryli príjmy. Pri výdavkovej časti sa počíta so sumou vyše 50-tisíc eur, pri príjmovej je to približne 56-tisíc eur.
Pri príjmoch sa pritom predpokladá, že sa v roku 2017 vyťaží 820 metrov kubických drevnej hmoty v priemernej cene 40 eur za kubík, čo by bolo celkovo 32 800 eur.
V rámci refundácie miezd by mali dostať vyše 23 700 eur.
Dve žiadosti zamietli, jedna otvorená
Ako Križalkovič informoval, pred mesiacom dostali dve zamietnutia žiadostí na získanie financií, ktoré podali ešte v roku 2015.
Týkali sa opravy a rekonštrukcie lesnej cesty Lúčka a ozdravných opatrení – vysadenie okolo 200-tisíc kusov sadeníc a ďalších prác v lese. Obe žiadosti im zamietli.
Ostala im ešte jedna žiadosť.
„Jej hlavná aktivita pozostáva z výstavby monitorovacej veže a úpravy lesnej cesty v lokalite Balažka,“ povedal Križalkovič. K tejto tretej žiadosti dodnes bližšie vyjadrenia nemajú.
Pred mesiacom dostali rozpis na nové decénium (10 rokov).
„Z neho je zrejmé, že v rámci obnovnej ťažby máme vyťažiť do 10-tisíc kubíkov drevnej – hmoty,“ povedal Križalkovič.
Mestské lesy? Vraj žiadna výhra
Lipianske lesy tvoria podľa slov konateľa z hľadiska drevnej hmoty hlavne borovice. Celkovo však vraj nie sú zvlášť ziskovým artiklom.
„Je to nekvalitné drevo vo vzťahu k tomu, aké sú na trhu požiadavky. Máme problém sa presadiť s kvalitou tejto suroviny a potom aj s cenou,“ vysvetlil Križalkovič.
Aj z toho pramení výdavková i príjmová časť. Ako však odznelo počas rokovania o danom bode, do lesov je potrebné investovať a pomôcť im.
„Lipianske lesy, to nie je terno. Je to čosi, čo tu máme a treba sa s tým pasovať a s o to väčšou intenzitou sa o ne starať,“ vysvetlil Križalkovič.
Plánujú vytvoriť manuál
Budúci rok by mali v lesoch pracovať siedmi zamestnanci, ktorých by získali buď vďaka úradu práce, alebo akčnému plánu pre okres Sabinov.
Ako Križalkovič vysvetlil, z diskusií tiež vzišla potreba vytvoriť akýsi manuál. Ten by mal presne stanovovať pravidlá pre vstup do lesa, manipuláciu, ťažbu, výdaj dreva a všetko s tým spojené.
Podľa neho by šlo v prvom rade o transparentnosť pri práci v lese.
„Základný princíp by bol, že každý vstup do lesa za účelom práce s drevom by musel byť nahlásený na kamerovom systéme,“ povedal na margo plánov primátor mesta Vladimír Jánošík (Smer-SD).
Tak by zabezpečili prehľad o tom, čo sa v lesoch deje.
Ak by teda niekto mal pri návšteve lesa podozrenia, mohol by si to telefonicky overiť a získať bližšie informácie, či o tom majú technické služby vedomosť, kto a prečo sa v lese nachádza.
Peniaze lesu vrátiť
Ako Križalkovič vysvetlil, 800 kubíkov za rok nie je veľa, otázne však tiež je, ako to bude s počasím. Napríklad v prípade kalamity.
Pri ťažbe je podstatné vraj „peniaze neprejesť, ale vrátiť do lesa“.
Počas diskusie padla i otázka, čo v prípade, žeby sa pár rokov neťažilo. Ako primátor povedal, riadia sa leso-hospodárskym plánom, ktorý niečo ukladá.
Poslanci plán hospodárenia v mestských lesoch schválili.
Tento článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, v predaji od utorka 13. 12. do pondelka 19. 12.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
