Meč, ktorý používal kat, bol rovný. Aby sa oň mohol oprieť

Výstava Prešovské krvavé jatky je pripravená pre verejnosť v Caraffovej väznici.

PREŠOV. Expozícia venovaná Prešovským krvavým jatkám je už pár dní otvorená pre verejnosť.

Bude stálou výstavou, ktorá má byť výkričníkom v dejinách metropola Šariša.

„Chceli by sme v tejto myšlienke pokračovať a v budúcom roku ju i rozšíriť,“ prezradila Janette Langová z mestskej galérie Caraffova väznica počas vernisáže výstavy.

Načasovanie nie je náhodné, práve v roku 2017 uplynie presne 330 rokov od chvíle, keď sa jatky v Prešove konali.

V rámci výstavy inštalovali viacero informačných tabúľ, ktoré svedčia o tomto míľniku histórie.

Verná replika Caraffovho meča

Súčasťou výstavy je tiež verná replika Carrafovho meča, ktorý stvoril umelecký kováč Michal Kačmár.

„Je to meč kata, ktorý stínal hlavy počas jatiek. Snažil som sa verne zachytiť presne podľa rozmerov, aj vizuálne, aj rozmerovo pôvodný meč, ktorý je v Krajskom múzeu v Prešove,“ vysvetlil Michal.

Rozdiel je vraj v tom, že ten jeho meč nie je z ušľachtilej ocele, ale „len“ obyčajnej.

Vraj i preto, že už sa na pôvodné účely používať nebude. Znaky má vraj rovnaké ako pôvodný meč. Je to napríklad rovná čepeľ, ktorej chýba špic.

„Ten meč sa používal len na sekanie hláv, špic sa teda nepoužíval.

Taktiež kat, keď sekal hlavy, ťažko by sa opieral o meč, keby mal špic. Keď teda oddychoval, tak sa mu lepšie opieralo o rovnú hranu,“ povedal Kačmár položartom-polovážne.

Vtáčik ako symbol duše

Zaujímavosťou je rytina, ktorú po vyhotovení kópie meča vyrobila Mirka Mojžišová z Lučenca. Zobrazuje šibenicu s tromi hákmi ako symbol popraviska, na ktorej sedí na rožku vtáčik.

„Ten symbolizuje odlietajúcu dušu zomrelého,“ vysvetlil Michal Kačmár.

Nachádza sa tam tiež koleso na lámanie kostí, ktoré sa používalo počas výsluchu.

„Rytina nie je kompletná, ale je to presná podoba toho, čo je v Krajskom múzeu,“ vysvetlil Kačmár.

Originál meča sa vraj používal ešte asi 10 rokov po prešovských jatkách. Potom bol uložený na mestskom úrade, lebo prišiel iný spôsob popravy.

Na meči sa nachádzajú i znaky, ktoré neidentifikovali ešte ani odborníci z múzea. Ide o symbol R a ďalší znak.

„To bol zrejme podpis kováča alebo rytca,“ konštatoval umelecký kováč.

Upozornil tiež na ďalšiu skutočnosť, a to fakt, že pri tomto katovom meči šlo o jedenapolručný meč.

„Nie je isté prečo. Buď mal ten kat príliš malé ruky, lebo ten meč by mal byť dvojručný. Aj preto, aby mal kat v rukách istotu pri švihu.“ Koženú omotávku meča urobil Maťo Cenker.

Musel byt odborník

Najlepší kati boli vraj tí odborníci, ktorí vedeli na jeden pokus trafiť medzi 3. a 4. stavec. Tým sa hlava oddelila na jedno švihnutie.

„Nešikovný kat keď trafil na stavec, tak mohol i niekoľkokrát sekať, aby to oddelil,“ povedal Kačmár z historickej praxe.

Meč váži okolo 2,5 kila. „Je ťažší ako bývali meče, ktoré sa používali na boj, to je jeden z rozdielov. Tiež je širší,“ prezradil Kačmár.

Ešte vraj humánny spôsob

Paradoxom je, že sekanie hláv patrilo k humánnejším spôsobom smrti. Najhumánnejšia bola smrť gilotínou, kde bolo seknutie presné.

„Meč bol na druhom mieste,“ vysvetlil Kačmár.

Počas výstavy bola priblížená i raznica mincí.

Porozprával o nej Michal Keruľ, predseda Občianskeho združenia Strážcovia pravých pokladov storočí.

Ten priblížil raznicu mincí. „Predstavuje najtypickejšie motívy pre túto budovu. Máme tu vyobrazenie Caraffovej väznice, na druhej strane vyobrazenie kata spolu so šibenicami. Mince sú medené, s priemerom 20 milimetrov,“ opísal Keruľ.

Záujemcovia si hneď mohli na pamiatku mince aj vyraziť.