Prešovčanka Gabika Marcinková Mihalčínová poňala tohtoročné sviatky najmä oddychovo. Pracovných ponúk má v decembri menej a v rodine sa dohodli, že sa nebudú stresovať a lietať po obchodoch. S manželom, hudobníkom z kapely Heľenine oči Martinom Lynchom Mihalčínom, už navštívila trhy, s babkou si zas vychutnala chvíle pri adventnom venci. Aký bol jej najmilší vianočný darček a aké špeciálne tradície sa v ich rodine tradujú si prečítate v našom vianočnom rozhovore.

Sú tu Vianoce, v akom štádiu sa nachádzajú vaše prípravy na ne?

– Už dávnejšie sme sa s rodinou dohodli, že sa kvôli Vianociam nebudeme stresovať a lietať po preplnených obchodoch. Tento rok mi dokonca rodičia povedali, čo potrebujú, aby som sa nemusela zaoberať ani vymýšľaním. Jednoducho sme si povedali, že Vianoce pre nás nie sú o darčekoch, ale o tom, že budeme spolu. Ale myslím, že tento rok bolo pre mňa vymýšľanie darčekov radosťou, niektoré som vyrobila, niektoré poobjednávala cez internet – to je veľká pomoc – a už ich mám všetky doma. Veľké vypekanie u nás nehrozí – všetci sa snažíme sladkému vyhýbať, no a také základné varenie si potom rozdelíme. Vianoce strávime u rodičov, takže si prípravu jedál budeme vedieť rozdeliť.

Ste vôbec vianočný typ, ktorý miluje tú atmosféru, zdobí a teší sa, alebo beriete sviatky len tak, pozvoľna?

– Milujem tú atmosféru, ale hlavne kvôli tradíciám, ktoré sme si doma vytvorili. Každý rok pred Štedrým večerom zájdeme na dlhú prechádzku, takže prídeme domov vymrznutí, vyhladovaní a pripravení na hodovanie. Nasledujúce dni navštevujeme všetky babky, dedkov, rodinu... Pre mňa sú Vianoce hlavne toto. Takže nezdobím, ale teším sa.

Stíhate si vychutnať advent?

– Ale áno. Tento rok som mala pokojnejší december, takže som si ho vychutnala. Treba ale povedať, že nie s vedomím, že je to advent (smiech). To som si uvedomila len u babky, keď zapálila sviečku na venci, nejako špeciálne duchovne to teda neprežívam.

Nehnevá vás, že v supermarketoch sú Mikulášovia už od októbra?

– Nevšímam si to, a tým pádom je to u mňa vybavené. Jednoducho žijeme vo svete reklamy a výrobky sa musia dostať k zákazníkovi čo najskôr a v čo najväčšom množstve. Ja sa snažím žiť svojím tempom a sviatky riešim vtedy, keď príde môj vnútorný čas, bez ohľadu na to, čo sa deje okolo mňa.

Chodievate aj na trhy?

– Tento rok sme boli na trhoch raz – mali sme návštevu, tak sme to poňali ako večerný výlet. A boli sme aj na trhoch vo Viedni, tam sme to spojili s návštevou koncertu. Takže áno, zašla som, ale že by som bola pravidelným návštevníkom, to sa nedá povedať. Ale pamätám si, že počas školy – chodila som na VŠMU, ktorá je dosť blízko centra – som chodila na rýchly „trhový“ obed – pečené gaštany alebo zemiaky.

Aj si dáte typické dobroty, klobásky či varené víno?

– Varené víno určite – tento rok sme pobehali všetky stánky, aby sme si vybrali, kde majú najlepšie – ochutnávali sme jeden od druhého, až kým sme sa zhodli na tom, kde si ešte pridáme... A z jedál – keby som bola veľmi vyhladovaná, dám si aj tu klobásku (smiech). Ale nie je to pre mňa potešenie, ktoré si neviem odoprieť. A asi by som hľadala aspoň o kúsok zdravšiu verziu.

Už neexperimentujete so stravou?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári