Lokálnu históriu Petroviec opisuje vo veršoch

PETROVCE/PREŠOV. Na pomedzí Šariša a Zemplína sa nachádza obec Petrovce.

S ňou je späté meno Jána Vargu, prešovského vysokoškolského pedagóga na dôchodku, ktorý o svojej rodnej obci napísal hneď niekoľko kníh. Netradičnou formou.

Premeny dediny, Petrovce – Obrázky spod Oblíka, Reminiscencie či najnovšie Návraty.

Všetko sú to knižné tituly venované obci Petrovce, ktorá leží vo Vranovskom okrese, na pomedzí Šariša a Zemplína.

Na dôchodku „objavil“ rodnú obec

Napísal ich Ján Varga (85).

„Sú to obrázky zo života ľudí na dedine, v minulosti. O práci, záujmoch. Spomienky,“ hovorí o svojich knihách autor, povolaním vysokoškolský učiteľ.
Tejto oblasti sa venoval v Reminiscenciách.

„To sú témy didakticko-etické, kde hovorím o učiteľovi a škole, o výchove, morálke a vzťahoch.“
Svoje knihy vydáva pod menom Janko Varga Lipnický.

„Pochádzam z Petroviec, kde je veľa Vargovcov a manželku mám z osady, dnes už obce Lipníky a keďže sme tam začas aj bývali, tak mi to tak pekne pristalo. Doma v dedine mi hovoria ujco Lipnický,“ vysvetľuje.

Nosnou témou jeho kníh je rodná obec. K rodisku má silný vzťah, ale prvotnou inšpiráciou bola príprava odbornej publikácie, na ktorej sa podieľal ako spoluautor.

„Zaoberal som sa históriou obce na základe archívnych materiálov i spomienok starších ľudí. Napadli mi potom myšlienky, že by som mohol o tom niečo napísať,“ hovorí ujco Lipnický, ktorý píše napríklad o kováčovi Jankovi Balážovi Orečnom, o tom, ako v zime mlátili obilie, o priadkach a podobne. Jedinečné je, že tieto spomienky píše vo veršoch.

Nevšedný štýl

Zároveň sa však bráni označeniu básnik.

„Som rozprávač. Píšem príbeh, ale hľadám možnosť previesť to do viazanej reči. Aby tam bol nejaký rým a hlavne rytmus, takt. Toto sa snažím zachovať.“

Tento štýl sa mu páči, pričom aj vo svetovej literatúre našiel autorov, ktorí píšu podobným spôsobom. Napríklad Holanďan Knuth Vodegard.

Vysťahovalectvo a povstanie

Ján Varga začal písať až na penzii, dovtedy pôsobil na ako učiteľ. Vyštudoval slovenčinu – ruštinu a väčšinu aktívneho života prednášal na katedre pedagogiky.

Do svojich kníh dostal aj informácie, o ktorých sa vie málo. „Pre dedinu sú výrazné dva obrazy, a síce téma vysťahovalectva a povstania,“ vraví J. Varga.