MILOŠ NEMEČEK bol prvým porevolučným šéfredaktorom denníka Práca, neskôr pôsobil ako generálny riaditeľ Hospodárskych novín a predsedal združeniu vydavateľov. Činný nielen v oblasti médií ostal aj po odchode na dôchodok. Pôsobí vo viacerých združeniach, vydáva špecializované periodiká a je členom rady vlády SR pre seniorov. Hoci by si mohol užívať zaslúžený dôchodok, nudiť sa nestíha. Je aj manažérom projektu slovensko-ukrajinskej spolupráce, v rámci ktorého sa prednedávnom konala v Prešove veľká konferencia za účasti predstaviteľov samospráv, podnikateľov, médií a ďalších dôležitých inštitúcií z oboch krajín. Po jej skončení sme ho oslovili na rozhovor.
Pred ôsmimi rokmi ste skončili ako šéf Asociácie vydavateľov periodickej tlače a vtedy ste hovorili, že si budete užívať dôchodok. Zatiaľ to tak nevyzerá. Ste stále činný ako vydavateľ, máte viaceré aktivity v štyroch rôznych združeniach.
„Som nesmierne vďačný tomu krutému novinárskemu kolobehu, keď sa človek v denníku naučí, že je dennodenne zapriahnutý. A potom odrazu, keby mal odpočívať, tak mu ten zhon chýba. Takže keď som sa ja rozlúčil s kolegami, poctilo ma, že ma oni zvolili za čestného predsedu asociácie. Po druhé, keď som prestal pracovať vo veľkom vydavateľstve, tak som mal ďalej chuť niečo robiť. S kolegom Filinom sme založili špecializovaný časopis, k nemu pribudol ďalší, pridalo sa i manželka s dcérou. Zvyšnú kapacitu venujem ďalším aktivitám – som prezidentom združenia Bagar, predsedom správnej rady Slovensko bez bariér, členom rady vlády pre práva seniorov i výkonného výboru Európskej únie seniorov. Medzitým sa vyskytla takáto možnosť získať grant na slovensko-ukrajinský cezhraničný projekt. Mám 73 rokov, ale zatiaľ mi zdravie slúži a to je to podstatné. Čiže áno, je to dané tým, že či to človek dokáže zvládať vzhľadom na psychickú aj fyzickú zdravotnú kondíciu.“
K slovensko-ukrajinskému fóru sa ešte dostaneme, ale vráťme sa ešte k médiám. Ako dlhoročný novinár a vydavateľ ste poznali všetky úskalia slovenského mediálneho trhu, napriek tomu ste sa pustili začali vydávať dva tituly. Prečo?
„Nie je to na zbohatnutie. Takmer 15 rokov som robil v ekonomickom titule, v Hospodárskych novinách. Tam som zistil, čo je z hľadiska vydavateľského biznisu veľmi dôležité, že nemusíte vydávať titul vo vysokom náklade, keď máte silnú cieľovú skupinu. Náš časopis je ekonomicky ladený mesačník, a s našou rodinnou firmou sme odkúpili ďalší titul zameraný na dodávateľský reťazec, teda sú určené pre konkrétne cieľové skupiny. Prešlo zopár rokov a v prostredí seniorov sme zistili, že by bolo dobré vydávať nejaký titul. Tak sme sa pustili aj do vydávania štvrťročníka pre aktívnych seniorov.“
Čo si myslíte, ako bývalý dlhoročný šéf a aj dnešný čestný predseda slovenských vydavateľov, o oligarchizácii slovenských médií?
„Neexistujú ideálne riešenia, ale najpragmatickejšie riešenie pre médiá, najmä tlačené, je profesionálny vydavateľ, pre ktorého z biznisového hľadiska je potrebné robiť dobrý produkt, a preto doň nebude vnášať v nadmernej miere iné záujmy. Môžem robiť mienkotvorné noviny, môžem robiť bulvárne noviny, môžem robiť biznisový produkt, ale mal by byť kvalitný. Akonáhle má ale iného než profesionálneho vydavateľa, tak potom do toho vstupujú bočné záujmy a to nie je dobré a oligarchizácia všade škodí veci. Noviny majú robiť profesionáli, profesionálni manažéri a profesionálni novinári.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
